Šéf Bieleho domu blahoželal pánovi Kremľa Vladimirovi Putinovi po nedávnom zvolení, hoci jeho vlastní ľudia ho od toho odrádzali. Moskva dokonca oznámila, že Trump pozval ruského prezidenta na schôdzku.
Príde teda Putin do Bieleho domu? Hovorkyňa prezidenta Sarah Huckabee-Sandersová potvrdila, že sa diskutuje o viacerých možnostiach, ale prípravy na summit sa ešte nezačali. Keby Putin naozaj zavítal do Washingtonu, bolo by to prvý raz od roku 2005. Vtedy ho tam privítal George Bush.
Dúfam, že USA a ostatní spojenci chápu, že vzdušný priestor pobaltských krajín je potrebné lepšie chrániť a brániť.litovská prezidenta Dalia Grybauskaite
"Trump naznačil, že by mohli mať prvé stretnutie vo Washingtone, v Bielom dome. Je to celkom zaujímavá a pozitívna myšlienka,“ citovala agentúra AP Jurija Ušakova, zahraničnopolitického poradcu Putina.
Možnosť stretnutia je na stole v čase, keď sa opäť zhoršili vzťahy Západu a Moskvy. Pozvanie prišlo ešte pred reakciou na útok na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu v britskom Salisbury. Londýn obviňuje Kremeľ, že stojí za otravou, pri ktorej niekto použil nervovoparalytický jed. Britskí experti v utorok potvrdili, že sa im látku podarilo spoľahlivo identifikovať ako novičok, priznali však, že presný zdroj tejto armádnej nervovoparalytickej látky nedokázali určiť.
Británia a jej partneri v Európskej únii a NATO a ďalší spojenci vyhostili viac ako 140 ruských diplomatov či špiónov s diplomatickým krytím. Rusko všetky obvinenia odmieta, prijalo odvetné opatrenia a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dokonca naznačil, že mohlo byť v záujme Británie Skripaľa otráviť.
Foto: Reuters, Jorge Silva
"Je to typická technika na odpútanie pozornosti, aby sa diskusia odvrátila od pôvodných obvinení,“ reagoval pre Pravdu Ben Nimmo, expert na dezinformácie z Atlantickej rady. Hoci pomerne masívne vyhosťovanie diplomatov je jasný signál Moskve, zostáva nad ním niekoľko otáznikov. Nepripojili sa k nemu ani všetky štáty EÚ a NATO. Niektoré neurobili nič, ďalšie zase, ako Slovensko, reagovali tak, že si povolali veľvyslancov z Ruska na konzultácie.
Nejasnú politiku USA si v utorok v Bielom dome s Trumpom vysvetľovali lídri pobaltských krajín. Tí podľa agentúry AFP od Spojených štátov požadujú zvýšenie americkej vojenskej prítomnosti v regióne a posilnenie protileteckej obrany. Balti argumentujú aj tým, že dávajú viac peňazí do obrany. Trump požaduje od krajín NATO, aby si splnili záväzky, že do ozbrojených síl investujú dve percentá HDP.
"Dúfam, že USA a ostatní spojenci chápu, že vzdušný priestor pobaltských krajín je potrebné lepšie chrániť a brániť. Je dôležité mať americké jednotky na permanentnej rotačnej báze vo všetkých baltických štátoch,“ vyhlásila litovská prezidenta Dalia Grybauskaite pre televíziu LRT.
Samozrejme, viac vojakov USA a NATO v Pobaltí by určite narazilo na kritiku Ruska. Expert na medzinárodné vzťahy Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove však pripomína, že Západ a Moskva si v posledných rokoch vytvorili istú formu špecifického strategického ekosystému. Je založený na ekonomických záujmoch najmä v energetickom sektore a geopolitickom rámci, čo v tejto chvíli znamená, že NATO a EÚ sa nebudú rozširovať na východ.
"Okrem toho sme rozdelení v názoroch, čo sa týka Ruska. Trumpove kompromitujúce spojenia s Putinovými ľuďmi nesvedčia o efektívnosti prístupu k Moskve,“ uviedol pre Pravdu Gruszczak.