Za víťaza volieb sa pasujú dve strany: protestné Päťhviezdičkové hnutie, ktoré ako samostatná strana získalo najviac hlasov, a euroskeptická protiimigračná Liga (predtým Liga severu), ktorá sa v aliancii s pravicovou Forzou Italia expremiéra Silvia Berlusconiho stala najsilnejším zoskupením. Obe strany tvrdia, že majú mandát na zostavenie vlády, ale ani jedna nemá väčšinu v parlamente.
Na to, aby vytvorili vládu, sa najskôr musia dohodnúť a presvedčiť prezidenta, že ich koalícia dokáže fungovať. Šéf Päťhviezdičkového hnutia Luigi di Maio však ešte pred začiatkom rokovaní dal najavo, že nemieni ísť do vlády so skorumpovaným Berlusconim a s Forzou Italia. Tá inak tiež nie je nadšená z možnej vlády, kde by bolo Päťhviezdičkové hnutie. Šéf Ligy Matteo Salvini sa však spojenectva s Berluconim aj tak nemieni vzdať. Podľa portálu France24 ho potrebuje na to, aby mal ako šéf pravicového bloku silnejšiu pozíciu vo vyjednávaniach.
Di Maio si, naopak, vie sa za istých okolností predstaviť vládu, v ktorej by bola ľavicová Demokratická strana, čo však odmieta Liga. V každom prípade terajšia vládna ľavica, ktorá však vo voľbách utrpela značné straty, už dala najavo, že nemieni ísť do vlády, aby robila „barličku“ Päťhviezdičkovému hnutiu alebo Lige.
Teoreticky by mohla vzniknúť koalícia dvoch víťazov Päťhviezdičkového hnutia a Ligy, ktorá v médiách dostala prezývku „koalícia hnevu“. Podľa pozorovateľov by to však bola dosť zvláštna koalícia. „Mnohí stúpenci Ligy chcú autonómiu pre sever, kým Päťhviezdičkové hnutie má najväčšiu podporu v zanedbávaných južných regiónoch. Bolo by pre ne ťažké nájsť kompromis v oblasti daní a sociálnej politiky,“ upozornil portál Local.it. „Päťhviezdičkové hnutie chce všeobecný mesačný základný príjem pre chudobných, čo by bolo nemožné financovať, ak Liga sľubovala 15-percentnú rovnú daň. Kým mnohí voliči Päťhviezdičkového hnutia sa považujú za ľavicových, Salviniho strana sa výrazne vychýlila doprava,“ uviedol tiež portál France24.
Ak sa víťazi volieb nedohodnú ani po niekoľkých kolách rozhovorov, prezidentovi zostanú dve možnosti: úradnícka vláda alebo nové voľby. Tie by sa mohli konať do konca roka. Pozorovatelia však upozorňujú, že pri terajšom volebnom systéme by nové hlasovanie situáciu zrejme nevyriešilo a opäť by sa mohlo skončiť patom. Teoreticky tak môže byť riešením úradnícka vláda, ktorej úlohou bude prijatie rozpočtu a nového volebného zákona.