Ide o prvú reakciu KĽDR na piatkové rozhodnutie juhokórejského súdu, ktorý Pak uznal za vinnú zo zneužitia moci a ďalších korupčných trestných činov a vymeral jej 24 rokov väzenia.
Kým bola Pak vo funkcii prezidentky, vzťahy medzi Kóreami boli zlé, konštatovala vo svojej správe agentúra AP. Veľmi tvrdú pozíciu proti KĽDR zaujala Pak po tom, ako KĽDR akcelerovala svoj program vývoja a výroby jadrových zbraní a testovanie rakiet v roku 2016.
Štátne médiá Severnej Kórey pri kritike Pak používali mimoriadne násilný a sexistický jazyk: označovali ju za „prostitútku“ Spojených štátov a „vražedného démona“, ktorý si zasluhuje „náhlu a násilnú smrť“.
V júni minulého roka Severná Kórea dokonca vyzvala popraviť Pak a šéfa juhokórejskej tajnej služby za to, že údajne plánovali zavraždiť najvyššie vedenie Severu. Existenciu takýchto plánov spravodajské služby Južnej Kórey rozhodne popreli.
Proces s bývalou prezidentkou, ktorá čelila 18 bodom obžaloby vrátane korupcie, vydierania, zneužívania funkcie či vyzradenia štátnych tajomstiev, sa začal vlani v máji.
Podľa obžaloby sa Pak Kun-hje tajne dohodla so svojou priateľkou Čche Son-si, aby zobrala od najväčších firiem v krajine desiatky miliónov dolárov úplatkov a peňazí získaných vydieraním.
Škandál viedol k zatknutiu desiatok ľudí, vrátane bývalých ministrov vlády a dediča a zástupcu riaditeľa spoločnosti Samsung I Če-jonga, ktorý čelil obvineniam z úplatkárstva.
Pak Kun-hje má v Južnej Kórey napriek svojmu korupčnému škandálu stále početnú skupinu svojich prívržencov – väčšina z nich sú ľudia vo veku 50–70 rokov. Stovky z nich sa aj v sobotu zišli pred prezidentským palácom v Soule, aby protestovali proti rozsudku v jej prípade. Verdikt súdu označovali za „justičnú vraždu“.