Sýria: Izrael útočí a nekomentuje, USA zostávajú

, 10.04.2018 12:43
Sýria
Na snímke poskytnutej sýrskou agentúrou SANA sa vítajú príbuzní po tom, čo neďaleko Damasku ich islamskí ozbrojenci z Džajš al-islám (Armáda islamu) prepustili po zadržiavaní od roku 2013. Autor:

Bolo iba otázkou krátkeho času, kedy sa objaví informácia o aktérovi pondelkového nočného bombardovania sýrskej vojenskej základne T-4 v Homse.

Útočili dve izraelské lietadlá F-15. A tradične z dostatočne veľkej, a teda bezpečnej vzdialenosti. Strely zachytené aj špionážnymi družicami preleteli ponad Libanon a východnú časť Stredozemného mora. Informovala o tom aj libanonská televízia Al-Majadín. Smer a výsledok ataku sledoval izraelský dron.

Ako vždy v takýchto prípadoch, aj teraz Tel Aviv útočí, ale nekomentuje. Bolo to tak napríklad po bombardovaní iránskeho jadrového reaktora Osiris v roku 1981, po útoku na Damask v máji 2013 alebo minuloročnom ostreľovaní základne hnutia Hizballáh na juhu Sýrie z libanonského vzdušného priestoru.

Izrael nekomentuje

„Bez komentára,“ citujú agentúry Jonathana Konricusa z tlačového oddelenia izraelskej armády. Z ôsmich vypálených riadených rakiet vzduch-zem cieľ zasiahli tri a podľa sýrskej agentúry SANA päť striel zlikvidovala protiraketová obrana. Napokon to bolo vidieť na videu zverejnenom aj na sociálnych sieťach. Moskva potvrdila, že na základni T-4 boli aj ruskí poradcovia, ktorí však útok prežili bez úhony. Za to medzi 14 obeťami boli podľa iránskej agentúry FARS aj traja Iránci. Viaceré zdroje v tejto súvislosti pripomínajú incident z februára, keď vyplynulo, že na základni je dislokované stredisko, ktoré riadi iránske bezpilotné lietajúce stroje.

„Podľa Kremľa o incidente rokovalo Rusko s Izraelom cez príslušné kanály,“ infoprmovara agentúra RIA Novosti. V súvislosti s nulovou stratou ruských obetí viacerí pozorovatelia preto pripomínajú existenciu izraelsko-ruskej koordinačnej skupiny, ktorá vznikla v septembri 2015. Práve jej úlohou je predísť vzájomným stratám.

„Mechanizmus koordinácie medzi ruským a izraelským letectvom funguje. Je to veľmi dôležité v prípade aktivít v Sýrii. Dosiahli sme konkrétne výsledky,“ pochvaľovala si v septembri 2016 Valentína Matvejenková, šéfka Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, počas rokovania s predsedom izraelského parlamentu Juli-Joel Edelsteinom. O rok neskôr, v apríli na stretnutí s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom izraelský minister zahraničia Avigdor Leberman jasne povedal, "čo Izrael nestrpí“.

Izrael v pondelok v noci bombardoval zvrchované sýrskej územie iba pár hodín pred očakávaným rokovaním BR OSN o použití chemických zbraní v sýrskom meste Dumá. Ukazuje sa, že išlo pravdepodobne o verbálnu „delostreleckú prípravu“ pred izraelským útokom v Sýrii.

Trump: Asad je zviera

Západné zdroje, podobne ako v prípade Britmi naverbovaného ruského spravodajského dôstojníka, prebehlíka Sergeja Skripaľa, aj tentoraz v prípade použitia chemickej zbrane v Sýrii hovoria o „najväčšej pravdepodobnosti“ ruskej stopy. Zároveň chemický útok bez dôkazov pripisujú sýrskemu prezidentovi Bašarovi Asadovi, ktorého prezident USA Donald Trump stihol nazvať „zvieraťom“.

Americký líder už nehovorí o pôvodnom pláne čo najrýchlejšie stiahnuť americký asi dvojtisícový vojenský kontingent zo Sýrie. Navyše Američania sú v Sýrii nelegálne. Na rozdiel od ruských poradcov a logistickej služby zabezpečujúcej chod časti prístavu v Latákiji prenajatého Ruskom a leteckej základne Hmejmi.

Američania väčšinou pracujú ako poradcovia sýrskych obranných síl. Presnejšie tzv. umiernenej protibašárovskej opozície. Podporujú aj miestne milície, ktoré bojujú proti tzv. Islamskému štátu (IŠ). Hlavnou úlohou USA však mala byť hlavne pomoc Kurdom v boji proti teroristom z IŠ. Škrt cez rozpočet však urobil Washingtonu turecký prezident Recep Erdogan, ktorý považuje Kurdov za úhlavných nepriateľov a spustil „vyčisťovaciu“ vojenskú operáciu známu ako Olivová ratolesť.

„Prezident Trump napokon súhlasil s ponechaním amerických vojakov v Sýrii, ale veľmi ho to netešilo,“ cituje televízia NBC anonymný zdroj z Bieleho domu v súvislosti so zmenou postoja Trumpa z utorka minulý týždeň. Nepomohlo mu ani tvrdenie citované agentúrou AP, podľa ktorého USA nedostali „nič“ za životy a peniaze utratené na Blízkom východe, predovšetkým v Sýrii. Podľa Trumpa ešte pred utorkovým rokovaním platilo, že „vrátime sa späť do našej krajiny, tam, kde máme byť“. Vraj po oslobodení takmer 100 percent sýrskeho územia od teroristov „nech sa teraz o to postarajú iní“. Nestalo sa. Na pokoji nepridal prezidentovi a hlavne časti opozične naladenej administratívy výsledok summitu Turecko – Irán – Rusko o urýchlení stabilizácii Sýrie.

Trumpove snahy možno nevyjdú

Práve nezhodám medzi prezidentom a časťou jeho administratívy pripisujú mnohí zmenu Trumpovho postoja k pôvodne avizovanému stiahnutiu Američanov zo Sýrie.

„Trump chce stiahnuť jednotky zo Sýrie. Neznamená to však, že tak urobí,“ upozornil ešte pred zmenou stanoviska Bieleho domu Alexej Puškov, šéf komisie Rady federácie pre informačnú politiku. V tejto súvislosti pripomenul aj snahu Trumpa o normalizáciu vzťahov s Ruskom, ktorá je dnes rovnako otázna. Napriek tomu, že americký líder už pozval prezidenta Vladimira Putina na oficiálnu návštevu Washingtonu s cieľom „diskutovať o aktuálnych otázkach a problémoch“. „Chcieť ešte neznamená uskutočniť. Niekedy sú možnosti silnejšie ako želanie. Predovšetkým ak časť administratívy je v opozícii k prezidentovi,“ napísal na jednej zo sociálnych sieti aj ruský politológ.

Spravodajkyňa BBC Barbara Plett Asherová v Bielom dome však predpokladá, že „Pentagon sa obáva nebezpečného vákua po stiahnutí jednotiek USA“ zo Sýrie.

„Bol by to v podstate ústupok z územia kontrolovaného USA v prospech prezidenta Asada a jeho ruského spojenca. Bola by to zrada na amerických spojencoch v Sýrii,“ pokúša sa analyzovať Asherová. Hlavným dôvodom zmeny postoja v otázke americkej prítomnosti je však snaha zabrániť prípadnej strate vplyvu v krajine v povojnovom období. Navyše, na pozadí aktívnej humanitárnej ruskej pomoci Sýrii, zatiaľ ako jedinej, vyznieva prinajmenšom čudne oficiálny dôvod USA zostať v Sýrii. Podľa neho stratégia administratívy USA obsahuje pomoc bojmi zničeným oblastiam. Ľuďom, ktorí sa chcú vrátiť do svojich domov, ako aj zabránenie opätovnému zrodu IŠ. V tomto smere je dnes vraj verbálne jednotný Pentagon s americkou administratívou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Homs #Sýria #raketový útok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku