Podľa exit pollu uskutočneného tamojšou vládou odovzdalo Alijevovi hlas 82,7 percenta voličov, zatiaľ čo podľa prieskumu francúzskej spoločnosti Opinion Way ho podporilo až 86,5 percenta voličov, informovala azerbajdžanská tlačová agentúra APA. Volebná účasť dosiahla podľa azerbajdžanskej ústrednej volebnej komisie 74,5 percenta.
Autoritársky Alijev (56), ktorý hlasoval v metropole Baku spoločne so svojou rodinou, označuje sám seba za záruku prosperity tejto stredoázijskej postsovietskej republiky bohatej na ropu a plyn.
Na čele Azerbajdžanu stojí už od roku 2003. V úrade vtedy vystriedal svojho otca Hejdara, bývalého azerbajdžanského komunistického funkcionára, ktorý bol prezidentom desať rokov.
Slabí súperi
V stredajších prezidentských voľbách sa Alijev uchádzal už o štvrtý mandát po sebe, pričom celkovo mal sedem súperov. Väčšina z nich už za prezidenta kandidovala aj v minulosti, pričom nikdy nezískala viac než dve percentá hlasov, pripomenula agentúra AP.
Alijev vo všetkých predchádzajúcich voľbách získal vyše tri štvrtiny hlasov, pričom po jeho treťom zvolení za prezidenta sa mu mandát predĺžil z piatich na sedem rokov.
Bojkot opozície
Na priebeh stredajšieho hlasovania, ktoré sa začalo o 08.00 h a skončilo o 19.00 h miestneho času, dohliadali podľa agentúry DPA aj medzinárodní pozorovatelia vrátane zhruba 280 zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Azerbajdžanské opozičné strany prezidentské voľby bojkotovali. Zdôvodnili to systematickým potláčaním disentu a obavami z falšovania volebných výsledkov. Nepáčilo sa im tiež, že sa hlasovanie pôvodne plánované na október presunulo už na apríl, pričom tento krok vnímali práve ako diskrimináciu opozície.