Pellegrini nastavoval v Bruseli chémiu

, 12.04.2018 16:51, aktualizované: 18:30
nato, pellegrini, Stoltenbeg
Slovenský premiér Peter Pellegrini (vľavo) a generálny tajomník NATO Jens Stoltenbeg počas tlačovej konferencie v sídle NATO v Bruseli. Autor: ,

Po Česku Európska únia. Nový slovenský premiér Peter Pellegrini po stredajšej návšteve Prahy zamieril do Bruselu na prvé oficiálne schôdzky s predstaviteľmi EÚ a NATO. Stretol sa s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom, predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.

Na Slovensko sa v posledných týždňoch upriamila pozornosť po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, podozreniach zo zneužívanie eurofondov a prepojení ľudí zo strany Smer aj na taliansku mafiu. Na budúci týždeň plánuje Európsky parlament prijatie rezolúcie týkajúcej sa diania na Slovensku, ktorá sa bude zaoberať aj ochranou novinárov.

Kurz Bratislavy

"Dôležité je, aby premiér vysvetlil, čo sa na Slovensku stalo. Ubezpečil inštitúcie, že je najvyššou prioritou pre vládu vyšetriť dvojnásobnú vraždu,“ povedal pre Pravdu pred návštevou premiéra v Bruseli Vladimír Bartovic, šéf pražského Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM. "A v kontexte maďarských volieb a toho, čo sa deje v regióne strednej Európy, je tiež podstatné, že Pellegrini uistí partnerov, že nastupujúca vláda je proeurópska. Že bude podporovať kurz, ktorý bol na Slovensku nastavený už pri vstupe do EÚ,“ pripomenul expert. "Aj táto návšteva má byť určitým dôkazom jednoznačného prihlásenia sa novej vlády k euroatlantickým hodnotám a princípom,“ vyhlásil Pellegrini v centrále NATO.

Premiér ubezpečuje, že pre Slovensko je základným životným priestorom EÚ. "Debata o európskej budúcnosti je diskusiou o nás samých,“ povedal predseda vlády aj v stredu na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky za rok 2017, ktorú pripravila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

"Myslím si, že to bude proeurópska vláda. Dôležité však bude aj to, ako sa podarí bývalého premiéra Roberta Fica a šéfa Smeru udržať v istých medziach. Aby sme nepočuli výlevy proti Georgeovi Sorosovi či novinárom. Uvidíme, ako to Pellegrini zvládne,“ vysvetľuje Bartovic.

"Je to štandardná návšteva, ktorú vykonáva každý nový premiér. Ale nie je len formalita. Ide o nastavenie vzťahov a do určitej miery aj istej chémie medzi predstaviteľmi inštitúcií EÚ a NATO a premiérom Pellegrinim. Je to dôležité, lebo sa očakávalo, že predseda vlády povie svoju predstavu o tom, ako chce fungovať v rámci únie a aliancie. Tiež, čo je jeho cieľ, aké sú jeho priority a pozície týkajúce sa európskej vlády,“ tvrdí Bartovic.

Pellegriniho vláda nastupuje v období, keď EÚ stojí pred viacerými výzvami, o ktorých rokoval aj premiér v Bruseli s Tuskom a Junckerom. Slovenský záujem byť v jadre EÚ je dlhodobým cieľom Bratislavy. Už v júni majú byť na stole návrhy Nemecka a Francúzska o reforme eurozóny. Nepôjde však o zásadné zmeny v jej fungovaní, skôr o dokončenie dlhodobo rozpracovaných iniciatív, ako je banková únia.

Rodí sa tiež rozpočet pre úniu na roky 2021 až 2028. Diskusia o ňom bude mať istý súvis aj s možným zneužívaním poľnohospodárskych európskych fondov na Slovensku.

"Problém agrodotácií v náš neprospech v Bruseli. Vnímajú nás ako krajinu, kde boli zneužité a rozkradnuté,“ povedal Tomáš Valášek, šéf bruselskej pobočky Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. Odborník však pripomína, že Slovensko nie je v tomto jedinou krajinou s problémami a využívanie poľnohospodárskych fondov sa bude v najbližšom rozpočtovom období meniť.

Valášek si myslí, že pre vnímanie Slovenska v zahraničí bola dôležitá reakcia verejnosti na vraždu a politickú krízu. "U nás došlo k testu demokracie a právneho štátu. Občianska spoločnosť sa postavila na stranu správnej veci. A vláda zareagovala. Zmenil sa premiér, minister vnútra. Samozrejme, nie pre každého je to dostatočná zmena. Ale faktom je, že sa ukázalo, že slovenská demokratická občianska spoločnosť funguje trochu lepšie ako napríklad v Maďarsku,“ vysvetlil Valášek.

Slovensko a NATO

Pellegriniho návšteva v aliancii prišla v čase, keď opäť narastá napätie medzi Moskvou a Západom. Je to pre kauzu otravy bývalého Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie v Británii a tiež po pravdepodobnom chemickom útoku v sýrskej Dúme. Kremeľ podporuje režim Bašára Asada v Damasku.

Slovensko si v súvislosti s otravou Skripaľovcov, z ktorej Londýn obviňuje Moskvu, predvolalo domov veľvyslanca Petra Priputena. Na rozdiel od väčšiny západných spojencov však nevyhostilo ruských diplomatov. Pellegrini toto rozhodnutie v NATO opäť obhajoval a uviedol, že o tom ani so Stoltenbergom nerozprával.

Premiér odsúdil útok v Dúme a povedal, že medzinárodné spoločenstvo žiada prístup do oblasti pre lekárskych a humanitárnych pracovníkov. Spolu so Stoltenbergom potvrdili, že spojenci v NATO debatujú o reakcii na dianie v Sýrii. Nedá sa vylúčiť ani vojenský zásah proti cieľom Asadovho režimu, najmä zo strany USA, Francúzska či Británie. "NATO považuje použitie chemických zbraní za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Páchatelia sa za to musia zodpovedať,“ pripomenul Stoltenberg.

Pellegrini potvrdil záväzok, že do roku 2024 by sa mali dávať na obranu dve percentá, pričom už v roku 2021 by to malo byť 1,7 percenta. Slovensko tiež vyšle do Lotyšska vojakov v rámci práporov NATO, ktoré posilňujú obranu východného krídla aliancie, a bude ďalej pomáhať pri výcviku afganských a irackých vojakov. Podľa Pellegriniho by tiež Bratislava mohla prispieť k obrane aliancie kvalitnými expertmi na kyberbezpečnosť. Premiér oznámil, že Stoltenberg navštívi v máji Slovensko, kde vystúpi na konferencii Globsec.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.
#Brusel #Peter Kažimír #NATO #Jens Stoltenberg #Jean-Claude Juncker #Peter Pellegrini
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku