Vojna v Kosove
Srbské represie v Kosove viedli v roku 1999 Severoatlantickú alianciu (NATO) k bombardovaniu Srbska. Aliancia ním chcela prinútiť režim Slobodana Miloševiča zastaviť prenasledovanie separatistov v Kosove. Vojenskú akciu ostro odsúdilo Rusko, tradičný srbský spojenec, ktoré hrozilo „návratom do čias studenej vojny“.
Rozšírenie NATO
S veľkou nevôľou a ako ohrozenie vnímala Moskva rozšírenie NATO o krajiny strednej a východnej Európy, ktoré bývali sovietskymi satelitmi alebo súčasťami Sovietskeho zväzu – o Česko, Poľsko a Maďarsko v roku 1999, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko a Slovensko v roku 2004 aj o Chorvátsko a Albánsko (2009) a Čiernu Horu (2017).
Protiraketový štít
Rusko silne kritizuje budovanie súčastí protiraketového systému USA v Rumunsku a Poľsku. Ruský prezident Vladimir Putin v júni 2016 povedal, že Moskva bude nútená odpovedať na vybudovanie amerického protiraketového štítu v Európe tým, že zosilní údernú kapacitu svojich rakiet. Už skôr Putin povedal, že Rumunsko a Poľsko sa môžu ocitnúť v hľadáčiku ruských rakiet.
Konflikt v Gruzínsku
Po bleskovej rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008 pozastavilo NATO spoluprácu s Ruskom. Takisto Moskva oznámila aliancii, že zastavuje vojenskú spoluprácu. Moskva reagovala podráždene na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín NATO, že Rusko v Gruzínsku porušilo medzinárodné právo. Moskva aliancii zase vytkla, že opomína podľa Moskvy jasnú agresiu Gruzínska proti obyvateľom proruskému separatistickému Južnému Osetsku. Rusko oficiálne uznalo nezávislosť Južného Osetska a Abcházska, čo vyvolalo na Západe vlnu kritiky.
Ukrajinská kríza
Západné krajiny odsúdili Rusko za anexiu Krymu aj za podporu separatistických regiónov na východe Ukrajiny. Rusko požaduje, aby ukrajinská vláda schválila širokú autonómiu separatistických oblastí. Moskva by si tak zachovala nad susedným štátom vplyv a zabránila mu vstúpiť do NATO. USA i európske krajiny uvalili na Rusko sankcie, NATO pozastavilo spoluprácu s Ruskom a posilnilo svoju prítomnosť v pobaltských krajinách a v Poľsku.
Prezidentské voľby v USA
Vzťahy USA s Ruskom negatívne poznačilo podozrenie z ruského ovplyvňovania prezidentských volieb v USA. USA v decembri 2016 v odvete za údajné ruské hackerské útoky vypovedali 35 ruských diplomatov. Naplno sa kauza rozhorela v januári 2017, keď americké tajné služby zverejnili časť svojej správy, v ktorej dospeli k tomu, že kampaň, ktorá mala ovplyvniť predvlaňajšie prezidentské voľby v USA, nariadil Putin. Rusko tieto obvinenia odmieta.
Prípad Sergeja Skripaľa
Británia, USA a mnoho európskych krajín v reakcii na prípad otravy ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa tento rok v marci v Británii nariadili vyhostenie desiatok ruských diplomatov. Rusko, ktoré svoj podiel na otrave Skripaľa odmieta, odpovedalo rovnakým krokom.
Vojna v Sýrii
Rusko od vypuknutia konfliktu v roku 2011 podporuje režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada, od roku 2015 aj priamou vojenskou účasťou, ktorá významne pomohla k víťaznému ťaženiu vládnych síl. Západ sa do konfliktu tiež zapojil, USA spolu s niektorými arabskými krajinami útočili predovšetkým proti pozíciám Islamského štátu. Vlani v apríli napríklad USA v reakcii na údajný chemický útok zaútočili na leteckú základňu armády pri Homse. Dnes Spojené štáty, Británia a Francúzsko vyslali v odvete za chemický útok na mesto Duma sériu niekoľkých desiatok rakiet na miesta vývoja chemických zbraní a vojenské ciele.