Prečo sa USA, Británia a Francúzsko rozhodli pre útoky v Sýrii? Asi zásadne nezmenia konflikt v krajine.
Útoky krajiny vysvetlili s tým, že nešlo o snahu zmeniť pomery v Sýrii. Američania, Briti aj Francúzi jasne povedali, že ich zásah sa týkal dodržiavania pravidiel, že chemické zbrane sú zakázané. Nesmú byť použité ani proti vlastným ľuďom, ani – ako v prípade v Salisbury – proti iným. (Nedávna otrava Sergeja a Julie Skripaľovcov, z ktorých Londýn obviňuje Moskvu, tá zodpovednosť odmieta, pozn. red). Krajiny sú presvedčené, majú dôkazy, že to, čo sa nedávno udialo v meste Dúma, bolo použitie chemických zbraní sýrskym režimom. Nejde teda o zmenu vlády v Sýrii. Útok sa týka chemických zbraní. Sýria k ich zákazu pristúpila v roku 2013, ale systematicky podvádza. Bašár Asad opakovane použil chemické zbrane proti vlastnému obyvateľstvu. Útok si mal vynútiť dodržiavanie medzinárodného práva.
Podobne však Spojené štáty konali pred rokom. Veľa sa nezmenilo. Čo bude nasledovať, ak by Asad opäť použil chemické zbrane? Západ znovu niečo zbombarduje?
Útok smeroval na zariadenia, ktoré mali slúžiť na výrobu chemických zbraní. Nebolo to o tom, že sa niečo zbombarduje. Na druhej strane je trocha skepsy na mieste. Nemyslím si, že by niektorá z vlád bola teraz presvedčená, že po útoku Sýria prišla o všetky zásoby chemických zbraní a už ich nepoužije. Zničenie známych zariadení, hoci nie všetkých, je nedokonalá odpoveď. Ale bolo by lepšie, keby sa nestalo nič? Malo by byť v našom záujme, že chemické zbrane sa nepoužívajú. Ak by sme ich znormalizovali, bola by to veľmi zlá správa. Ako som povedal, útok mal obmedzený, ale jasný cieľ. Potrestať Asadov režim za použitie chemických zbraní a zničiť aspoň časť infraštruktúry, ktorá s ich využívaním súvisí.
Slovenský premiér Peter Pellegrini uviedol, že zásah vníma ako snahu zamedziť ďalším chemickým útokom. Pripomenul však, že musíme vyvinúť všetko diplomatické úsilie, aby sme vždy mohli uprednostniť mierové riešenie konfliktov. Môže útok v Sýrii viesť k diplomatickej snahe?
Diplomacia zásahu predchádzala. Už predsa v roku 2013 sme viedli túto konverzáciu. Sýria sa zaviazala, že nebude používať chemické zbrane a zničí ich. Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) na to dozerala. Diplomatický pokus tu teda bol, ale výsledok je, že Sýria podvádzala a niekoľkokrát použila chemické zbrane proti vlastným ľuďom.
Aká je zodpovednosť Ruska, ktoré vyjednalo dohodu, že Sýria sa vzdá chemických zbraní?
Na Moskvu bol tlak od prvého použitia chemických zbraní Asadovým režimom. Nikto nemá väčší vplyv na vládu v Sýrii ako Rusko. Možno s výnimkou Iránu. Preto je absurdné, keď Rusko zrazu tvrdí, že za chemických útokom v Dúme bola Británia, ktorá tam v podstate ani nemá žiadne sily. Moskva, namiesto toho, aby sa snažila zatlačiť na Damask, ukazuje prstom na všetkých ostatných. Rusko nevyužilo páky, ktoré má na Asada. Preto je teraz trocha neskoro, keď narieka, že niekto použil silu v snahe vynútiť si dodržiavanie zákazu používania chemických zbraní.
Rusko hovorí o odvete za útoky. V čom by mohla spočívať?
Moskva hovorila pred zásahom o následkoch. Ruský veľvyslanec v Libanone Alexander Zasypkin dokonca povedal, že rakety mieriace na Sýriu nielen zostrelia, ale aj zasiahnu miesta, odkiaľ strely vypálili. Bola to absurdná hrozba. A nezopakovali ju ani úrady v Moskve z vyšších úrovní. Rusko je tak trocha obeťou vlastnej politiky v Sýrii. Ako som spomenul, Moskva má najväčší vplyv na Damask a nevyužila ho, hoci je predsa aj stály člen Bezpečnostnej rady OSN. Nemôžeme predsa pripustiť, že chemické zbrane sa budú len tak používať. Či je to v Sýrii alebo Salisbury.
Ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonenko útoky označil za urážku prezidenta Vladimira Putina. Nenaznačuje takýto osobný tón, že Kremeľ predsa len pristúpi k nejakej odvete?
Je to politika Moskvy. Pre ňu je celý chemický útok, aby som citoval ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, krok jednej rusofóbnej krajiny. Následne to spresnilo ministerstvo obrany, že tým myslia Britániu. Rusko celú vec mení na akúsi kampaň proti nemu. Ale vôbec to tak nie. Opakujem, že je tu jasná konvencia, ktorá zakazuje vlastníctvo, výrobu a použitie chemických zbraní. Asad k nej pristúpil v roku 2013, ale podvádzal. Medzinárodná komunita preto zakročila. Dá sa polemizovať, či si medzinárodné právo v súvislosti s útokmi v Sýrii nevyžadovalo súhlas Bezpečnostnej rady OSN. Odpoveď, samozrejme, znie áno. Ale je jasné, že Rusko a Čína by to zablokovali. Preto by po použití chemických zbraní neprišla žiadna reakcia, čo by bolo šialená situácia. Ide tu o princíp. Nie o Rusko, ktoré to môže opakovať stokrát, ale aj tak to nebude pravda.
Ako sa však bude vyvíjať vzťah Ruska a Západu? Je to nová studená vojna či horúci mier, ako to niekto označuje.
Keď hovoríme o nejakých odvetných krokoch Ruska, musíme si uvedomiť, že nemáme s Moskvou pokojné a pohodové vzťahy. Kremeľ už niekoľko rokov vedie kampaň, síce nie za použitia zbraní, ale snaží sa rozdeliť západné krajiny, členov Európskej únie či NATO. Rusko sa pokúša zasiahnuť do fungovania liberálnej demokracie. Či je to priama podpora pre populistov a extrémistov, či sú to snahy zdiskreditovať západne elity cez Ruskom financované spravodajské agentúry, alebo zásah do samotných volebných procesov. Môžeme povedať, že kampaň Ruska proti Západu bude pokračovať. A je takmer jedno, či útok v Sýrii bol, alebo nebol, pretože už niekoľko rokov sme s Moskvou v konflikte nízkej intenzity.