Mjanmarská vláda počas víkendu o týchto navrátilcoch uviedla, že ide o piatich členov rodiny, ktorí sa vrátili do mjanmarskej administratívnej oblasti Jakchainský štát po tom, ako nejaký čas strávili v Bangladéši.
Bangladéšsky minister vnútra Asaduzzamán Chán v pondelok označil tvrdenie mjanmarskej vlády, že táto rodina bola repatriovaná, za nepravdivé. Dodal, že títo Rohingovia ani nevstúpili na bangladéšske územie.
Na správu o návrate prvej rohinskej rodiny už počas víkendu skepticky reagovali aj viaceré mimovládne organizácie. Okrem iného i preto, že túto rodinu mjanmarské úrady poslali k príbuzným do mesta Maundo, ktoré je podľa ľudskoprávnych organizácií jedným z epicentier etnicky motivovaného násilia.
Na území nikoho
Bangladéšska vláda počas víkendu spresnila, že táto rohinská rodina sa po úteku zo svojho domova v Mjanmarsku uchýlila na „územie nikoho“ v bangladéšsko-mjanmarskom pohraničí, preto sa na ňu nevzťahovala bangladéšska jurisdikcia.
Medzinárodná federácia pre ľudské práva odsúdila tento prvý návrat Rohingov „ako cvičenie verejnej mienky, ktoré má odpútať pozornosť od spáchaných zločinov“. „Medzinárodné spoločenstvo musí pozorne sledovať, čo sa stane ďalej s touto rodinou,“ uviedol predstaviteľ spomínanej organizácie Phil Robertson, ktorý pripomenul ako hlavný problém tú skutočnosť, že Mjanmarsko naďalej Rohingom neudeľuje občianstvo a nezabezpečuje ich návrat do miest ich pôvodného bydliska.
Pôvodne v januári
Repatriácia Rohingov z Bangladéša sa podľa pôvodných plánov mala začať už v januári tohto roku. Tento termín sa však nepodarilo dodržať, keďže celý proces nebol dostatočne pripravený. Plánovaný návrat utečencov komplikuje aj zlá infraštruktúra a obavy o bezpečnosť Rohingov po návrate do vlasti.
V utečeneckých táboroch v pohraničí sa zdržiava vyše 700-tisíc Rohingov. Ich životné podmienky sú veľmi zlé. Miestne úrady sa navyše obávajú, že počas približujúceho sa obdobia dažďov v táboroch vypuknú epidémie.