Podľa odborníka sme svedkami všetkého, okrem skutočných bojov. "Pozrime si, ako Rusko definuje konflikt. Vrátane využívania ekonomických nástrojov, špionáže, kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Moskva sa v týchto oblastiach správa tak, ako by už bola súčasťou konfliktu. Rusko však momentálne nepristúpi k tomu, že by testovalo vojenské kapacity USA a spojencov, lebo vie, že by to neviedlo k želateľným výsledkom,“ vysvetlil Giles.
Nové napätie
Ďalšie kolo eskalácie napätia sa dá očakávať v súvislosti s víkendovým bombardovaním cieľov v Sýrii Američanmi, Britmi a Francúzmi. Útoky prišli po použití chemických zbraní v sýrskom meste Dúma, ktoré má podľa Západu na svedomí vláda Bašara Asada. Išlo však o veľmi obmedzený zásah a západní spojenci o ňom Rusko informovali vopred. Napriek búrlivej reakcii z Kremľa preto experti neočakávajú zásadnú priamu reakciu Moskvy.
"Veľká ruská odveta je málo pravdepodobná z viacerých dôvodov,“ reagoval pre Pravdu Garret Martin, bezpečnostný expert z Americkej univerzity vo Washingtone. "Útoky v Sýrii neboli rozsiahle. Západ urobil všetko pre to, aby obmedzil riziko eskalácie konfliktu. Komunikoval s Ruskom a útoky smerovali na miesta, ktoré Moskva v Sýrii nekontroluje. Útoky boli signál pre režim. Ale je vysoko nepravdepodobné, že by skutočne pomohli opozícii a ohrozili by režim Asada. V tomto zmysle útoky v skutočnosti nepodkopávajú kľúčové ciele ruského prezidenta Vladimira Putina v Sýrii. Teda zachovanie Asadovej vlády a posilnenie sily a vplyvu Moskvy v oblasti,“ vysvetlil Martin.
V Sýrii je Rusko priamo vojensky prítomné od roku 2015. Podľa Gilesa bolo úspešné v dosiahnutí svojich cieľov. "Prvý bol udržať Asada pri moci. Rusko však malo aj druhotný cieľ, v ktorom bolo možno ešte úspešnejšie. Moskve išlo o testovanie vojakov a zbraňových systémov, aby si overili a nacvičili, čo v modernom boji funguje, a čo nie,“ pripomenul expert.
"Rusko, ale aj Irán a Asadov režim majú kapacitu vojensky zasiahnuť americké ciele v Sýrii aj inde,“ tvrdí Paal Hilde z Centra pre nórsku a európsku bezpečnosť. "Amerika by však jednoznačne bránila svoje jednotky a záujmy a viedlo by to k eskalácii konfliktu. Rusko či Irán však môžu použiť nevojenské prostriedky v podobe kybernetických útokov,“ uviedol Hilde pre Pravdu.
Aj Stanley Sloan z Atlantickej rady tvrdí, že Rusko má vojenské kapacity, aby v regióne Blízkeho východu zaútočilo na západné ciele. "Bol by som však veľmi prekvapený, keby sa rozhodlo pre nejakú vážnu odvetu. Riskovalo by neúspech alebo eskaláciu napätia. Myslím si, že Moskva svoju odpoveď obmedzí na hlasné hrozby,“ povedal Sloan pre Pravdu.
Olej do ohňa?
Napätie však rastie minimálne od anexie Krymu a konfliktu na Ukrajine, ktorý sa začal v roku 2014. A útoky v Sýrii sú v krátkom čase druhým prípadom výrazných nezhôd medzi Moskvou a Západom. Stále rezonuje otrava bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie v Salisbury. Británia z použitia nervovoparalytickej látky novičok na svojom území obviňuje Kremeľ. Ten zodpovednosť odmieta. Kauza však viedla k vyhosteniu viac ako 100 ruských diplomatov či špiónov s diplomatickým krytím z väčšiny štátov NATO a Európskej únie. Slovensko v súvislosti s prípadom Skripaľovcov stiahlo z Moskvy veľvyslanca.
Kremeľ v tejto situáciu predsa len môže pristúpiť k zostreniu konfliktu. Podľa nedeľníka Sunday Times britská vláda rieši, či sa Rusko bude snažiť skompromitovať jej členov. Ďalšou možnosťou pre Moskvu je, že prileje olej do ohňa vojny na východnej Ukrajine.
"Nie je to už o argumentoch, je to o tom, kto má aký žalúdok a silnejšiu vôľu. Možno budú blafovať, ale všetci zomrieme. Ale azda sa pozrú do priepasti a podobne, ako počas krízy s raketami na Kube, si povedia, že to takto ďalej nejde a situácia sa zmení,“ uviedol pre denník Financial Times Andrej Kortunov, šéf Ruskej rady pre medzinárodné vzťahy.