Európska inštitúcia, ako vyplýva zo správy tlačovej agentúry APA, síce neodporučila v tejto súvislosti pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom, avšak konštatovala, že za súčasných pomerov nemožno pri týchto rozhovoroch otvoriť žiadne ďalšie kapitoly.
Európska komisia vyzvala Turecko, aby zrušilo výnimočný stav zavedený po zmarenom pokuse o štátny prevrat z roku 2016. Turecko musí prioritne korigovať terajší negatívny trend vývoja v oblasti právneho štátu a základných práv, keď zruší výnimočný stav a pristúpi aj k riešeniu otázky zoslabenia rozdelenia moci v politickom systéme, vyplýva zo správy, ktorá pranieruje aj negatívny vývoj v sfére justície, reformy verejnej správy, základných práv a slobody prejavu.
V správe sa pripomína, že od zavedenie výnimočného stavu v Turecku uvalili vyšetrovaciu väzbu na viac ako 150-tisíc ľudí a 78-tisíc osôb zadržali. Vyše 150 novinárov je stále za mrežami podobne ako veľký počet spisovateľov, aktivistov za rešpektovanie ľudských práv, advokátov a volených zástupcov. O prácu prišlo po prepustení viac ako 110-tisíc úradníkov, okolo 40-tisíc sa mohlo vrátiť do funkcií. Parlamentná ani súdna kontrola sa netýka 31 dekrétov vydaných v súvislosti so zmareným pokusom o puč, ktoré výrazne obmedzili občianske a politické práva v krajine.
Prezidentský štát
Správa tiež poukazuje na to, že na základe vlaňajšieho referenda sa Turecko zmenilo na štát s prezidentským systémom a že Rada Európy poukázala na nedostatočnosť rozdelenia moci, ako aj na ohrozenie rozdelenia právomocí medzi exekutívou a justíciou.
Upozorňuje, že sa ďalej zmenšil aj priestor pre dialóg na parlamentnej pôde, a pripomína zadržanie a zbavenie mandátu ďalších zákonodarcov opozičnej prokurdskej strany HDP.
Zhoršené vzťahy so susedmi
Kriticky sa v dokumente spomína aj turecká vojenská invázia do Sýrie, ktorá bez ohľadu na právo krajiny brániť sa preventívne pred teroristickými útokmi vyvolala strach z novej eskalácie násilia a znepokojenie v súvislosti s vývojom v humanitárnej sfére.
Aj keď sa spolupráca Turecka s Gréckom a Bulharskom v migračnej problematike zintenzívnila, napätie s Gréckom v Egejskom mori a východnom Stredomorí neprispelo k dobrým susedských vzťahom oboch krajín, ale podkopalo regionálnu stabilitu a bezpečnosť. Zhoršili sa dvojstranné vzťahy s viacerými členskými štátmi Únie, sčasti v dôsledku ofenzívnej a neprijateľnej rétoriky. K pokroku nedošlo ani pri normalizácii vzťahov s Cyprom, tvrdí sa v správe.
Sú aj pozitíva
Európska komisia v správe poukazuje na poškodenie atmosféry podnikania v krajine trendom zvýšenia kontroly hospodárskeho života štátom. Dôvodom na znepokojenie je aj rastúca inflácia a straty hodnoty tureckej líry. Pokrok nezaznamenali autori ani v oblasti boja proti korupcii, počet odsúdených za delikty takéhoto charakteru je naďalej nízky, čo platí predovšetkým o kauzách osôb na vysokých úrovniach.
Úloha Turecka je pozitívne hodnotená v migračnej a azylovej politike. Turecko naďalej plní obsah paktu s EÚ o utečencoch z roku 2016, konštatuje sa v správe, ktorá pripomína, že obe strany budú naďalej rokovať o problematike zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Turecka pri cestách do Únie, v súvislosti s čím Ankara predložila vo februári Bruselu pracovný plán o harmonograme plnenia podmienok takéhoto kroku.