Serž Sargsian, ktorý desať rokov vládol trojmiliónovej zakaukazskej republike ako prezident, sa v utorok ujal funkcie premiéra. Poslanci vládnej väčšiny ho zvolili v obliehanom parlamente, ktorý pred rozhnevanými demonštrantmi chránili policajné kordóny a zátarasy z ostnatého drôtu.
Jerevan a viaceré ďalšie mestá ochromili dopravné blokády. Vodca protestujúcich vyzval na celoštátne akcie občianskej neposlušnosti na záchranu demokracie. „Vyhlasujem začiatok zamatovej nenásilnej ľudovej revolúcie,“ citoval opozičného poslanca Nikola Pašiniana portál Azatutyun.am. „Našou úlohou je zastaviť proces formovania vlády, ochromiť ju a paralyzovať prácu celého štátneho aparátu,“ dodal.
Kým sa Sargsian prihováral poslancom „ako líder strany, ktorá môže zaručiť harmonickú spoluprácu medzi výkonnou a zákonodarnou vetvou moci“, z námestia do sídla zákonodarného zboru doliehalo mohutné skandovanie „Serž je klamár“. Demonštranti tým exprezidentovi pripomínali jeho záväzok, že ústavné zmeny, ktoré presadzoval pomocou referenda, nebudú šité na jeho mieru a že po prenesení rozhodujúcich právomocí z hlavy štátu na predsedu vlády si po uplynutí dvoch prezidentských mandátov nepresadne do premiérskeho kresla.
„Keď ohlásil pripravovaný prechod k parlamentnému systému, Sargsian oficiálne vyhlásil: Nebudem sa uchádzať ani o prezidentský, ani o premiérsky post, aby nik nepochyboval, že túto reformu chcem uskutočniť v záujme demokracie a slobody,“ pripomenul pre portál Currenttime.tv arménsky politológ Stepan Grigorian. „Teraz, keď sa tretí raz postavil na čelo krajiny, ľudia vidia, že ich oklamal,“ dodal.
Sargsianov druhý mandát hlavy štátu sa skončil začiatkom minulého týždňa. Za jeho nástupcu, ktorý má po novom už len ceremoniálne právomoci, zvolil parlament Sargsianovho vyvolenca, bývalého veľvyslanca v Británii Armena Sarkisiana. Dovtedajšia vláda vzápätí podala demisiu.
Nový premiér, ktorý získal ešte rozsiahlejšie právomoci, než mal ako prezident, vo svojom prvom vystúpení po zvolení varoval oponentov, že nezákonné pokusy o obsadenie vládnych budov a parlamentu nebude tolerovať. Pozorovatelia to vnímali ako varovanie, že polícia proti protestujúcim môže zasiahnuť tvrdšie ako dosiaľ.
Hoci pri pokusoch poriadkových síl zatlačiť dav utrpelo od pondelka niekoľko desiatok ľudí ľahšie zranenia, reakcie na protestné akcie boli niekoľko dní pomerne zdržanlivé. Podľa rádia Deutsche Welle však úrady teraz môžu pritvrdiť, keďže osemdňové „okno bezvládia“, počas ktorého nový prezident nemal právo vydať príkaz na silovú akciu, a nový premiér, ktorý také právomoci získa, ešte nebol zvolený, sa zatvára.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.