Expertka: Bratislava má čo riešiť. Ale zostáva proeurópska

, 19.04.2018 14:00
Peter Pellegrini, Jean-Claude Juncker, Európska...
Slovenský premiér Peter Pellegrini (vľavo) na minulotýždňovom stretnutí s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Autor: ,

"Slovensku určite nepomáhajú zmienky o Georgeovi Sorosovi a o umelo vytvorených hrozbách. V istých bodoch však zostávate proeurópskou baštou. Vyplýva to z podstaty vecí. Slovensko má euro, musí sa zaujímať o problémy eurozóny a rieši trocha iné otázky ako ostatné krajiny V4,“ povedala v Európskom parlamente pre slovenských novinárov Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku – Europeum.

Slovensko v Európskej únii dlho pokladali za dobrého žiaka. Ako sa tento imidž zmenil po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Musí nový slovenský premiér Peter Pellegrini obnovovať dôveru?

Predseda vlády má jednu výhodu. Má na čo nadviazať. Je pravda, že Slovensko sa dlho vnímalo ako pozitívny príklad z krajín visegrádskej štvorky. Samozrejme, v súčasnosti sa pozornosť upriamila na hlbšie problémy krajiny. Tie predtým neboli také viditeľné. Ide o prepojenie biznisu s politikou, väzby na rôzne organizácie či otázku korupcie a zneužívania európskych fondov. Sme tiež svedkami toho, že značná časť slovenskej spoločnosti nedôveruje vyšetrovacím zložkám, justícii. Slovensko určite nie je jedinou krajinou EÚ, kde sa to deje. Ale nebolo to také zjavné a zrazu sa ukázalo, že tieto veci treba riešiť. Veľa teda bude závisieť od vízie, ktorú predstaví premiér Pellegrini, ako zvládne situáciu a či bude mať dôveryhodný plán.

Platí, že Slovensko smeruje do jadra únie? Aj vzhľadom na to, že predsedom najsilnejšej koaličnej strany je Robert Fico a niektoré jeho vyjadrenia hraničia s konšpiračnými teóriami. Škodí to Slovensku, vydáva sa cestou maďarského premiéra Viktora Orbána?

Určite to nepomáha. V niektorých aspektoch sa pri zmienkach o Georgeovi Sorosovi a o umelo vytvorených hrozbách dá hovoriť o prepojení na Maďarsko. Zmeny, ktoré robí v krajine Orbán, sú však stále na inej úrovni. Scenár na Slovensku vyzerá tak, že hlavná postava zostáva trocha v úzadí a politickou tvárou navonok je niekto iný. Nemusí to v Európskej únie pôsobiť úplne dôveryhodne a transparentne. Na druhej strane viac bude závisieť od konkrétnych krokov slovenskej vlády ako od mechanizmu rozhodnutí. Dôležité bude aj to, ako bude pokračovať vyšetrovanie podozrení napojenia politikov na rôzne štruktúry. V istých bodoch však Slovensko zostáva proeurópskou baštou. Vyplýva to z podstaty vecí. Máte euro, musíte sa zaujímať o problémy eurozóny a riešite trocha iné otázky ako ostatné krajiny V4.

Slovensko dlhodobo hovorí, že chce patriť do jadra. Ako sa tento pojem chápe v Bruseli?

Keď sa tu povie jadro, zvyčajne sa tým myslí Francúzsko a Nemecko. Dá sa povedať, že v prípade ďalších zakladajúcich členov únie to už platí menej. Holandsko sa drží trochu pozadu. Belgicko nikdy nebolo veľký hráč, lebo má mnoho domácich problémov. Taliansko v súčasnosti nie je v pozícii, že by zásadným spôsobom mohlo ovplyvňovať dianie. Z ďalších väčších štátov je tu Španielsko, ale to je na tom podobne ako Taliansko. Eurozóna sa vníma ako širšie jadro EÚ. Potom ešte debatujeme o bezpečnostnej spolupráci. Ale k nej sa pripojili takmer všetci, takže okolo nej sa neformuje nejaké nové jadro. Takže stále nám zostane tandem Francúzsko a Nemecko.

Ako sa v súčasnosti visegrádska štvorka vníma na európskej scéne?

Nanešťastie momentálne má skôr problematickú povesť. Je to už od roku 2015, čo s súvisí s postojmi V4 k migračnej kríze a s nástupom vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku. Visegrádskej štvorke chýba pozitívna agenda, ktorou by vyvažovala opatrné až odmietavé postoje k viacerým návrhom na úrovni EÚ. Ani vo V4 však nevládne všeobecný konsenzus. Hodnota spolupráce visegrádskej štvorky má zmysel skôr na pragmatickej nižšej úrovni, nie vyslovene na politickej. Nespochybňujem, že niektoré problémy štáty V4 spájajú. Zhoda panuje aj preto, lebo hovoríme o podobnom geografickom priestore či ekonomickom vývoji. Výsledky spolupráce posledných rokov sú z tohto pohľadu praktické. Nedá sa však predpokladať, že by visegrádska štvorka vytvorila dlhodobejšie spoločné postoje.

Malo by Slovensko rátať do budúcnosti s obmedzením agrodotácií a kohéznych fondov?

Je to otázka nastavenia nového viacročného finančného rámca únie, čo sa už výrazne rieši. Nie je to však len v súvislosti so Slovenskom. Týka sa to aj Česka, Maďarska a najmä čerpania fondov na menšie a stredne veľké projekty. Je pravdepodobné, že sa nejakých zmien dočkáme.

Téma eurofondov je niečo, čo spája V4.

Je to oblasť, v ktorej má visegrádska štvorka úspech. Krajiny sa snažia o koordináciu, V4 vydala k rokovaniam o rozpočte spoločné vyjadrenie a rokuje s ďalšími krajinami, ktoré by mohli byť na rovnakej lodi.

Dohodne sa finančný rámec EÚ na roky 2021 až 2028 ešte do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú na jar budúceho roku?

Rada by som verila, že to je možné. Európsky parlament sa tiež tvári, že je to hlavná priorita a dohoda by mala byť uzatvorená ideálne ešte do konca tohto roku. Ale ja osobne som v tomto opatrná.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska únia #Slovensko #EUROPEUM
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku