Ako však pripomína nemecká Deutsche Welle, predovšetkým sa očakáva, že koncom apríla spomínaný problém položí na stôl počas rokovania s Trumpom vo Washingtone kancelárka Angela Merkelová. A to napriek tomu, že „trestanie“ Moskvy kvôli podpore, podľa Trumpa „zvera Asada“, sa zatiaľ odkladá. Biely dom však opakuje, že protiruské sankcie sú stále v hre a že tie najnovšie zo 6. apríla nemusia byť posledné.
Revolta Berlína a ako sa ukazuje aj Viedne má pragmatické pozadie. Predovšetkým zo strany nemeckých podnikateľských kruhov predstavených hlavne firmami Siemens, Daimler a Volkswagen. A ako pripomenul portál Deutsche Welle je v neposlednom rade „v hre“ aj dostavba plynovodu North Stream 2. Napokon na to upozornil aj The Wall Street Journal.
"Nemci si uvedomujú, že Rusko je ich strategický partner, hlavný dodávateľ energetických surovín. Iba v prípade zemného plynu kryje Moskva až 34 % celkovej spotreby Nemecka. Možno to vyznieva cynicky, ale plyn z Ruska je dnes pre Berlín dôležitejší, ako rovnaké skupenstvo v prípade otravy Skripaľovcov či údajného chemického útoku vo východnej Ghúte alebo najnovšie v meste Dúma,“ analyzuje aj portál EuroAsia.
Z úst kormidelníkov rozbehnutej a dobre fungujúcej nemeckej ekonomiky počuť: „Výmena tovaru medzi Nemeckom a Ruskom dosiahla v minulom roku 54,5 miliardy eur, čo je o 11 miliárd viac ako rok predtým. A to napriek existujúcim obmedzeniam“. Podnikatelia sa napriek tomu teraz obávajú, že stratia zisky. Navyše, keď v posledných rokoch investovali v Rusku viac ako 20 miliárd eur. Už dnes podľa ekonómov stráca Berlín protiruskými sankciami najviac v rámci únie.
Trumpov tlak na Nemecko skrýva podľa mnohých za sebou dva dôvody. Okrem snahy pribrzdiť nemecký hospodársky rozmach je súčasťou plánu Washingtonu zatiahnuť do konfliktu v Sýrii čo najviac spojencov v rámci NATO. Postupne sa však ukazuje, že v oblasti Blízkeho východu vrátane Sýrie, kde USA strácajú pôdu pod nohami, bude nakoniec „výkonnou“ silou plánov USA Izrael a „demokratické“ krajiny Perzského zálivu vedené saudsko-arabskou monarchiou. Nemecko je aj v tomto prípade iná káva.
"Jeho racionálnosť je totiž nad francúzskou emocionálnosťou a britskou servilnosťou, ktorú prejavili 14. apríla, keď spoločne s USA zaútočili na ciele v Sýrii,“ konštatuje o. i. panarabský portál Dahab.
Berlín sa skutočne nechce veľmi angažovať v sedem rokov trvajúcom konflikte. Kancelárka Merkelová síce kritizuje Damask a jeho ruského spojenca, ale o vojenskom zásahu Berlína nechce ani počuť. Možno preto, lebo Nemecko už s Ruskom bojovalo. V neposlednom rade Merkelová vie, že konflikty, v ktorých sa USA angažovali, sa skončili neslávne. Najnovšie znamenali obrovskú vlnu utečencov do Európy. Merkelová si rovnako pamätá aj desať rokov trvajúce odpočúvanie jej telefónu americkou spravodajskou službou NSA.
"Súčasťou Trumpovho ,make America great again' (urobte Ameriku opäť skvelou) je aj plán pokračovať v protiruských sankciách, a tak nie je vylúčené, že nielen Nemecko už najbližšie bude čeliť hlavne skrytému tlaku Bieleho domu.