V tamojších podzemných tuneloch sa doteraz uskutočňovali kontroverzné jadrové pokusy. Kim tvrdí, že základňu demontujú, nie však úplne zlikvidujú jej „podzemie“. Prezident Trump, na rozdiel od svojich poradcov, Kimovu iniciatívu privítal.
„To je veľmi dobrá správa pre Severnú Kóreu a svet – veľký pokrok!“ reagoval prezident USA na jednej zo sociálnych sietí. Zároveň dodal, že sa teší na plánovaný summit s Kim Čong-unom. Severokórejskému lídrovi sa tak podarí to, čo sa nepodarilo jeho otcovi ani starému otcovi. Hlavný však bude zisk obrovskej medzinárodnej prestíže, ktorý mu prípadný summit zabezpečí.
Kim svoj najnovší krok oznámil iba týždeň pred plánovaným medzikórejským stretnutím na najvyššej úrovni. Má sa tak stať v demilitarizovanej pohraničnej zóne v obci Pchanmundžon. Bude to prvá vrcholná schôdzka po viac ako desiatich rokoch.
Foto: SITA/AP
Podľa KCNA Kim zdôvodnil zastavenie testov o. i. tým, že KĽDR teraz zameria úsilie na hospodársky rast a na mier na Kórejskom polostrove. Citovaný agentúrou vyhlásil, že „krajina už nepotrebuje vykonávať jadrové testy ani skúšky medzikontinentálnych balistických rakiet, lebo vývoj svojich jadrových zbraní už ukončila“. Kim to napokon oznámil už v tohtoročnom novoročnom prejave. Práve táto skutočnosť, aspoň podľa britskej BBC, nemôže byť vraj dôvodom na optimizmus v súvislosti s uvoľňovaním napätia nielen na Kórejskom polostrove, ale vo svete vôbec.
„India a Pakistan v roku 1998 uskutočnili šesť jadrových skúšok a stali sa členmi jadrového klubu veľmocí. Napriek tomu, že odvtedy žiadne takého testy neuskutočnili,“ upozornila BBC s tým, že KĽDR, ktorá „počas mnohých rokov mala prístup k otvoreným zdrojom o výrobe jadrových zbraní, môže byť takisto pokojná po svojich šiestich pokusoch s atómovou bombou“.
Podľa niektorých „opatrných“ zdrojov práve predposledná a posledná skúška KĽDR (v septembri 2016 a 2017) boli vraj v tomto smere prelomové. Pchjongjang totiž tvrdí, že práve v septembri 2016 uskutočnil pokus so štandardizovanou a kompaktnou jadrovou hlavicou. Zatiaľ však nemá dostatočný počet balistických nosičov. Takých, ktoré by mohli zasiahnuť napríklad USA. V tomto smere Severokórejčania uskutočnili iba tri skúšky. Podľa Američanov má však Pchjongjang už šesť nosičov schopných zasiahnuť USA. Ako ukázal výsledok zatiaľ posledného jadrového testu z 3. septembra 2017, možno predpokladať, že KĽDR má už vodíkovú bombu. A tu vraj, podľa západných pozorovateľov, spočíva dôvod Kimovho sebavedomého správania. „Aj keď Trump charakterizoval rozhodnutie Kim Čong-una ako dôležitý pokrok, čím skôr si uvedomí jeho skutočné ciele, tým lepšie,“ varovne dvíha prst BBC.
Všeobecne však pozitívne reakcie na rozhodnutie KĽDR zďaleka prevažujú tie opačné. Prišli hlavne zo Soulu, z Pekingu a Moskvy.
„Je to rozumný krok severokórejského lídra, ktorý šikovne vťahuje USA do dialógu a zvyšuje reputáciu Kim Čong-una. Svojím krokom zároveň znižuje napätie na Kórejskom polostrove,“ reagoval napríklad ruský senátor Alexej Puškov a člen parlamentného výboru branno-bezpečnostného výboru v Rade federácie. Narážal tak na severokórejské jadrové zbrane. Práve ich likvidáciu však v reakcii na krok Kima žiadal japonský premiér Šinzó Abe. „Najnovšie rozhodnutie Pchjongjangu musí viesť k úplnej a overiteľnej denuklearizácii,“ dodal Abe. Práve o likvidácii jadrových zbraní Kim nehovorí. Na druhej strane, podľa agentúry KCNA, „problém sa týka aj Južnej Kórey a USA“. V tejto súvislosti tlmočila výzvu KĽDR na zníženie vojenskej aktivity na juhu polostrova.