Macron tiež vystúpi na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu, kde prednesie reč. Podľa agentúry Bloomberg bude hovoriť po anglicky, čo nie je pre francúzsku hlavu štátu príliš obvyklé.
Macron sa bude vo Washingtone snažiť, aby Trump na EÚ neuvalil clá na oceľ a hliník. Zatiaľ z nich má únia výnimku do konca apríla. Trump a Macron budú mať na stole aj problém, či Amerika vystúpi z dohody o kontrole iránskeho jadrového programu. Šéf Bieleho domu ju pokladá za zlú. Trump žiada Európanov, aby výraznejšie zatlačili na Teherán, inak vraj USA prestanú dohodu 12. mája rešpektovať.
Ak bude cesta Macrona do Washingtonu aspoň do istej miery úspešná, mohlo by to trochu zlepšiť vyhliadky francúzskeho prezidenta na úrovni EÚ. Predstavy vládcu Elyzejského paláca na zmeny únie sa po takmer roku v úrade napĺňajú len pomaly. V júni majú Paríž a Berlín informovať o pláne na reformu eurozóny. Je však takmer jasné, že pôjde skôr o dokončenie niektorých iniciatív z minulosti, ako je napríklad banková únia.
"Macron má nápady, ale nevyhnutne potrebuje partnera v Nemecku. Berlín však nie je až taký nadšený zo zmien v EÚ. Francúzsky prezident čoskoro prejaví svoju frustráciu,“ reagoval pre Pravdu Robert Landrech, profesor európskych politík na univerzite v Keele.
V tejto chvíli Macron môže zabudnúť na veľké plány, ako sú vytvorenie postu európskeho ministra financií či samostatný rozpočet pre eurozónu. Možno sa však pokročí s myšlienkou európskeho menového fondu, ktorý by mal vzniknúť z Európskeho mechanizmu pre stabilitu nazývaného aj stály euroval. "Mnohí si uvedomujú, že niečo také potrebujeme. Európa chce aj menšiu závislosť od Medzinárodného menového fondu,“ uviedol pre Pravdu vysokopostavený bruselský diplomat, ktorý si neželal byť menovaný, lebo rokovania pokračujú.
"Nepredpokladám, že Macronova snaha reformovať EÚ povedie k niečomu prevratnému,“ uviedol pre Pravdu Enrico Reuter, expert na francúzsku politiku z univerzity v Yorku. "Nemecko k väčším zmenám v rámci eurozóny pristupuje len váhavo. Macron tiež doma čelí viacerým problémom od štrajku na železniciach až po protesty na univerzitách,“ pripomenul Reuter.
Pre Macrona je hlavným partnerom Merkelová, veď francúzsko-nemecký motor únie už v minulosti viac ráz zabral. Kancelárka však po vlaňajších voľbách mesiace rokovala o zložení vlády. Hoci veľká koalícia kresťanských a sociálnych demokratov už konečne funguje, pomaly sa prejavuje nespokojnosť Paríža s partnermi v Berlíne.
"Podpíšu dohodu a formálne sa k niečomu zaviažu, ale keď sa s tým máme pohnúť dopredu, prídu s ďalšími podmienkami, aby to vraj mohlo byť zavedené do praxe,“ opísal pre portál Politico Europe pri zachovaní anonymity francúzsky diplomat správanie Nemcov.
Macron však zatiaľ ani úplne nepresvedčil, že bude schopný reformovať Francúzsko. "Brexit zlepšil rokovacie pozície Paríža v rámci Európskej únie. Francúzska ekonomika je druhá najväčšia v EÚ (bez zarátania Británie, poz. red.), krajina má najpočetnejšiu armádu, najväčšie územie a strategickú polohu pre európsky obchod. Ale napriek tomu sú možnosti Paríža reformovať EÚ obmedzené,“ myslí si Emmanuel Comte, expert na európsku politiku z Akadémie medzinárodných vzťahov vo Viedni. "Pozrime sa na dva hlavné okruhy debát v EÚ, čo sú migrácia a eurozóna.
Vzhľadom na štrukturálne možnosti pracovného trhu Francúzsko nie je dôležitý hráč v súvislosti s možnosťami vo väčšej miere absorbovať migrantov. Čo sa týka eura, krajina má stále vysoký verejný dlh a malý hospodársky rast. Nemecko zostáva hlavným hráčom v oblasti migrácie aj financií. Napriek Macronovej rétorike a snahám sa to asi nezmení,“ uviedol Comte pre Pravdu.
Okrem toho predstavy francúzskeho prezidenta narážajú na viditeľnú nejednotu únie. "Nedávne voľby v Taliansku poukázali na fenomén euroskeptických strán v krajine, ktorá bola tradične proeurópska. Severské štáty, vedené Holandskom, zase pristupujú k Macronovým plánom veľkých reforiem veľmi opatrne,“ vysvetľuje Carine Germondová, expertka na EÚ z Nórskej technologickej univerzity.
Podľa odborníčky však EÚ potrebuje zmeny, ktoré by pomohli zlepšiť vnímanie únie občanmi. "Zlyhanie si lídri nemôžu dovoliť aj vzhľadom na iliberalizmus, ktorý, zdá sa, vyhráva v krajinách ako Maďarsko alebo Poľsko,“ dodala pre Pravdu Germondová.