Pašinian obviňoval Sargsiana, že oklamal národ, keď sa nechal parlamentom zvoliť za premiéra. Pred premenou prezidentského systému na parlamentný Sargsian sľúbil, že sa nebude uchádzať nielen o post hlavy štátu, kde mu ústava tretí mandát za sebou neumožňuje, ale ani o kreslo predsedu vlády. Minulý utorok sa napriek tomu nechal parlamentom, kde má jeho koalícia pohodlnú väčšinu, zvoliť za premiéra.
Masové protesty odvtedy ochromili metropolu Jerevan i mnohé ďalšie mestá. Desaťtisíce ľudí demonštrovali nielen proti Sargsianovi, ale aj proti korupcii, ekonomickej stagnácii a hromadnému odchodu mladých Arménov hľadajúcich perspektívu v cudzine. Situácia sa vyhrotila na prelome minulého a tohto týždňa. Najskôr po minúte a pol skrachovali rozhovory Sargsiana s Pašinianom, keď premiér odmietal diskutovať o svojej rezignácii. Vzápätí bezpečnostné sily zadržali Pašiniana a ďalších lídrov odporu, čo v Jerevane vyhnalo do ulíc vyše stotisíc protestujúcich. Zlom nastal po tom, čo sa v pondelok dopoludnia k demonštrantom pridala väčšia skupina vojakov. Pašiniana prepustili na slobodu a Sargsian vystúpil s prekvapujúcim vyhlásením.
„Nikol Pašinian mal pravdu. Ja som spravil chybu. Vo vzniknutej situácii je niekoľko riešení, ale ani jedno si nezvolím. To nie je pre mňa. Opúšťam post najvyššieho predstaviteľa krajiny, post premiéra Arménska. Hnutie na uliciach je proti môjmu premiérstvu. Spĺňam vašu požiadavku,“ vyhlásil Sargsian podľa portálu News.am a krajine zaželal „mier, súlad a zdravý rozum“. Úradujúcim predsedom vlády sa stal doterajší vicepremiér Karen Karapetian, ktorý len nedávno prepustil premiérske kreslo Sargsianovi, svojmu krajanovi z Náhorného Karabachu.
V pondelok večer sa v centre Jerevanu konali hromadné oslavy. „Ty si zvíťazil, hrdý občan Arménska. A toto víťazstvo ti z rúk nik nemôže vziať,“ zablahoželal podľa portálu Azatutyun.am „víťaznému ľudu“ 42-ročný Pašinian, bývalý novinár, ktorý stojí na čele neveľkej liberálnej a proeurópskej strany.
Podľa znalcov arménskych pomerov je ešte priskoro hovoriť o víťazoch a porazených. Sargsianova Republikánska strana má v parlamente naďalej kontrolný balík hlasov, ktorý jej dáva možnosť zvoliť si nového premiéra. A odstupujúci líder ani slovkom nespomenul, že by rok po riadnych parlamentných voľbách uvažoval o predčasných.
Experti nevidia veľa spoločného medzi jerevanskými protestmi a niekdajším kyjevským majdanom, v ktorom išlo aj o geopolitickú orientáciu krajiny. „V Arménsku sú mnohí pripravení protestovať proti korupcii a ekonomickej politiky vlády, ale usudzujúc podľa volebných výsledkov opozície, dôraz na eurointegráciu kladie oveľa menšia časť občanov,“ konštatoval pre BBC Juri Vendik. „V tomto geopolitickom prostredí, kde sa krajina nachádza, s dvoma nepriateľskými susedmi – Azerbajdžanom a Tureckom a dvoma nie veľmi stabilnými – Gruzínskom a Iránom, výzvy opierať sa viac na ďalekú EÚ ako na blízke Rusko nevyzerajú v očiach Arménov realisticky,“ dodal.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom z denníka Pravda.