Karadžič žiada zrušenie rozsudku a nový proces, zatiaľ čo žalobcovia, ktorí sa takisto odvolali, navrhujú doživotný trest. Očakáva sa, že právoplatný verdikt oznámia do konca roka.
ICTY vyniesol prvostupňový rozsudok 24. marca 2016 a bývalého prezidenta bosnianskej Republiky srbskej (RS) ním uznal vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby. Týkajú sa genocídy, zločinov proti ľudskosti a porušenie vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny spáchaných srbskými silami počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995.
Obžaloba chce doživotie
Jediný bod, v ktorom Karadžiča tribunál viny oslobodil, sa týka genocídy v okresoch siedmich bosnianskych miest – Ključ, Sanski Most, Prijedor, Vlasenica, Foča, Zvornik a Bratunac. Práve proti tomuto rozhodnutiu ICTY sa obžaloba odvolala a pre exprezidenta RS, ktorý bol z titulu svojej funkcie vrchným veliteľom ozbrojených síl, opätovne navrhla doživotné odňatie slobody.
Odvolacie konanie sa koná pri Mechanizmu OSN pre medzinárodné tribunály (MICT), ktorý z rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN prevzal agendu ICTY. Státie s vyjadrením strán k odvolacím návrhom je naplánované na dva dni. Dnes začala obhajoba, v utorok bude na rade obžaloba.
ICTY predvlani vyhlásil Karadžiča konkrétne vinným z genocídy spojené s masakrom, ktorý spáchali bosnianskosrbskej sily v lete 1995 v oblasti Srebrenice, a tiež z genocídy súvisiace s obliehaním Sarajeva. Zároveň je podľa rozhodnutia tribunálu zodpovedný za vyháňanie, vyhladzovanie, vraždy, deportácie, neľudské zaobchádzanie, terorizovanie, protiprávny útoky proti civilným osobám a za branie rukojemníkov.
Prekážajú mu procedurálne pochybenia
Karadžič v písomnom odvolaní poukázal na „48 vecných a procedurálnych pochybení“, ktoré podľa neho viedli k jeho nesprávnemu odsúdeniu za genocídu a vojnové zločiny. Navrhol preto zrušenie rozsudku ICTY, alebo v prípade, že MICT zruší verdikt len v niektorých bodoch, chce zníženie trestu.
„Sme tu dnes, aby sme vás požiadali o zmenu odsudzujúceho rozsudku nad Radovanom Karadžičom a o nariadenie nového procesu,“ vyhlásil na úvod odvolacieho konania Karadžičov obhajcu Peter Robinson. Prvostupňový proces pred ICTY označil za „ťažkopádny megaproces, ktorý sa vymkol kontrole“ a porušil právo Karadžiča na spravodlivý proces.
V prvej reakcii na rozhodnutie ICTY sa Karadžič pred dvoma rokmi označil za obeť „politického procesu zinscenovaného s cieľom démonizovať srbský národ v Bosne a jeho samého“. Robinson vtedy povedal, že proces bol nespravodlivý, keďže ho viedli sudcovia, „ktorí nevedia nič o regióne, o jeho kultúre, o tamojších jazykoch ani o jeho histórii, a pretože bol vedený na základe cudzieho procesného práva a v cudzom jazyku“.
Karadžič sa pred spravodlivosťou dlho ukrýval v Belehrade, kde sa vydával za liečiteľa, kým ho 13 rokov po skončení vojny v Bosne zadržali a následne vydali tribunálu v Haagu. Proces s ním sa začal pred ICTY v októbri 2009.