„Skutočnosť, že Čierna Hora vstúpila do NATO, prakticky proti vôli polovice občanov, je najzávažnejším porušením princípov modernej demokracie,“ povedala Matvijenková s tým, že sa Macedónsko pokúša o rovnako „nebezpečný experiment“.
„Tento krok vedie len k ďalšej destabilizácii situácie v regióne a podlamuje systém európskej bezpečnosti,“ zdôraznila.
Vlády západných štátov naopak vidia vstup balkánskych krajín do NATO a EÚ ako najlepšiu cestu k zachovaniu mieru a stability v regióne. Po rozpade Juhoslávie v 90. rokoch sa desať rokov zmietali v sérii vojnových konfliktov.
Čierna Hora vstúpila do NATO vlani a rovnako ako Srbsko dúfa, že sa v roku 2025 stane členskou krajinou EÚ. Chorvátsko vstúpilo do EÚ v apríli 2009.
Čierna Hora aj Macedónsko vyhostili kvôli afére okolo otravy bývalého ruského agenta v britských službách Sergeja Skripaľa a jeho dcéry ruských diplomatov. Kremeľ potom vyhostil čiernohorského diplomata a predvolal si zamestnanca macedónskej ambasády.
Srbskí nacionalisti a ruskí agenti podľa čiernohorskej prokuratúry plánovali spáchať atentát na vtedajšieho premiéra Mila Djukanoviča pri pokuse o prevrat v predvečer volieb v roku 2016. Plánovaný puč mal zabrániť Čiernej Hore vo vstupe do NATO. Kremeľ označil obvinenia za absurdné.
Bosna a Hercegovina chcú začať predbežné kroky pre vstup do NATO, ale členstvo v aliancii blokujú bosnianski Srbi, ktorí za hlavného spojenca považujú Rusko.
V polovici marca bosnianske úrady z bezpečnostných dôvodov zakázali vstup na územie Bosny a Hercegoviny šéfovi ruského motorkárskeho klubu Noční vlci Alexandrovi Zaldostanovovi, ktorý je na sankčnej listine Spojených štátov aj Európskej únie za aktívnu podporu ruskej anexii Krymu.