Kým kancelárka Angela Merkelová drží pevnú líniu, v piatich spolkových krajinách na niekdajšom východonemeckom území to vyzerá opačne. Tamojší lídri sa vyslovujú proti pokračovaniu sankcií. "Sú neefektívne a pravdepodobnosť ich účinnosti sa zmenšuje zo dňa na deň,“ tvrdí podľa serveru Local krajinský premiér Saska-Anhaltska Reiner Haselhoff. "Sme veľmi jasne za zmäkčenie vzájomných sankcií,“ pridala sa Manuela Schwesigová, ktorá vedie vládu v Meklenbursku-Prednom Pomoransku.
Agentúra Reuters upozornila, že o pochybnostiach sa zmieňuje aj významný spojenec Merkelovej z Bavorska: "Je veľmi kontroverzné, či sankcie proti Rusku fungujú tak, ako sa zamýšľa,“ povedal pre Funke Media Group vplyvný člen Kresťansko-sociálnej únie a exminister dopravy Alexander Dobrindt.
Heiko Maas, nový šéf diplomacie zo sociálnej demokracie (SPD), má silný kritický postoj voči politike Kremľa. "Európa musí ukázať spoločnú silu proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi,“ napísal vlani v novinách Die Zeit a túto rétoriku používa aj ako minister.
Nenachádza však podporu v strane. "Prieskum agentúry Forsa ukázal, že 81 percent členov SPD sa stavia proti tvrdšej línii voči Rusku, ktorú zastáva Maas,“ informuje Reuters. Agentúra v tejto súvislosti poznamenala, že Merkelová sa pohybuje na tenkom ľade, keď so spojencami v EÚ musí udržiavať líniu tlaku na Moskvu a zároveň upokojovať prostredie nemeckého biznisu, ktoré je frustrované z niekoľkých rokov, keď utrpel export do Ruska v dôsledku sankcií.
Náznak trhliny sa objavuje aj v samotnom tábore kresťanských demokratov (CDU) kancelárky. "Generálna tajomníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová, označovaná za možnú nástupkyňu Merkelovej, povedala, že medzi konzervatívcami prebieha debata o tom, či sankcie mali zmysel, aj keď dodala, že nespravodlivé kroky Ruska treba potrestať,“ uviedol Reuters.
Protiruské sankcie mali za cieľ podľa EÚ takpovediac Putina priviesť k rozumu v prípade Krymu a Donbasu. Andrej Movčan z analytického inštitútu Carnegie sa nazdáva, že doteraz posilnili jeho postavenie na domácej scéne. "Sankcie sú jedným z hlavných dôvodov nárastu podpory centrálnej vlády a Kremľa v Rusku. Sankcie sa stali jasným dôkazom nepriateľstva Západu – väčšina obyvateľov ich vníma ako nespravodlivé vyhlásenie vojny proti Rusku v ekonomickom zmysle,“ citovala ho stanica Deutsche Welle.
EÚ a Rusko protichodne tvrdia, že európske sankcie a následná odplata Moskvy viac ublížili druhej strane. Podľa štúdie Nemeckého ústavu pre svetovú ekonomiku znáša 60 percent obchodných strát Rusko a 40 percent tie štáty, ktoré naň uvalili sankcie. Ústav uvádza, že na Západe najviac hospodársky bolestivo pocítilo politiku sankcií práve Nemecko.
Dôsledkom je to, že po niekoľkých rokoch existencie sankcií sa čoraz hlasnejšie ozývajú predstavitelia nemeckých podnikateľských kruhov, ktorí uprednostňujú svoj biznis pred trestaním Ruska. Potvrdzujú to napríklad slová šéfa združenia strojárov Carla Martina Welckera. "Hospodárske sankcie majú malý politický dosah, treba ich zásadne prehodnotiť,“ povedal pre Reuters.
Poznamenal, že vlani sa síce nemecký strojárenský export do Ruska medziročne zvýšil takmer o štvrtinu na 5,3 miliardy eur, ale je to ďaleko za vrcholom v roku 2012 (čiže keď ešte sankcie neexistovali), keď vývoz dosiahol až 8 miliárd eur.