Vodcovia dvoch najľudnatejších krajín sveta majú okrem iného prerokovať rozvoj bilaterálnych vzťahov zo strategického a dlhodobého hľadiska, uviedlo indické ministerstvo zahraničia. Čínsko-indické vzťahy trvajú už niekoľko sto rokov, ale v posledných desaťročiach ich charakterizovalo predovšetkým súperenie o to, kto sa stane v Ázii vedúcou silou.
V roku 1962 začali obe krajiny pohraničnú vojnu a v minulom roku sa vojaci oboch krajín desať týždňov držali v šachu na hraniciach územia, na ktoré si zároveň robí nároky Bhután. Indiu tiež znepokojujú snahy Číny vybudovať si strategické a ekonomické vzťahy s krajinami pri Indickom oceáne vrátane Srí Lanky, Maldív či dlhoročného indického rivala Pakistanu.
Čína naopak Indiu kritizuje za to, že poskytuje útočisko tibetskému duchovnému vodcovi dalajlámovi. Oba štáty si navyše robia nároky na územia svojho náprotivku – Čína pokladá za svoje 90-tisíc štvorcových kilometrov na severovýchode Indie, kým podľa Indie Čína okupuje 38-tisíc kilometrov vysokohorského územia Aksai Čin v západnej časti Himalájí.
Oficiálni predstavitelia oboch krajín už sa zišli najmenej dvadsaťkrát, aby tieto sporné pohraničné nároky prerokovali, ale bez podstatnejšieho pokroku.