Trump zdôraznil, že krajiny Severoatlantickej aliancie sa musia podieľať na spoločnej obrane spravodlivým dielom. Sťažoval sa, že v súčasnosti NATO je väčšou pomocou pre Európanov než pre USA. Záväzok dvoch percent HDP neplní väčšina krajín vrátane Nemecka alebo Česka. Merkelová vyhlásila, že Nemecko sa k tomuto cieľu postupne približuje a že budúci rok chce krajina investovať do obrany 1,3 percenta HDP, čo je viac ako v uplynulých rokoch.
Americký prezident tiež kritizoval obchodnú nerovnováhu medzi oboma brehmi Atlantiku. Merkelová naznačila ochotu zvážiť možnosť rokovania o bilaterálnej obchodnej dohode so Spojenými štátmi. Trump trvá na tom, že nové obchodné dohody musia byť pre všetky strany spravodlivé a vyvážené. K hrozbe Spojených štátov na zavedenie cien na oceľ a hliník z EÚ, ktoré by mohli začať platiť od 1. mája, nechcela Merkelová poskytnúť bližšie informácie. „Prezident rozhodne,“ povedala.
Trump uviedol, že historické stretnutie predstaviteľov oboch kórejských štátov je povzbudzujúcim krokom, ale nepresvedčilo ho to k uvoľneniu tlaku voči Pchjongjangu. Zdôraznil, že nemieni opakovať chyby predchádzajúcich amerických administratív a že akýkoľvek ústupok KĽDR musí byť vyvážený dohodou o likvidácii jadrového arzenálu. Merkelová povedala, že nevie, či sa podarí vytvoriť z Kórejského polostrova región bez jadrových zbraní, vyjadrila ale dôveru, že sa rokovania podaria.
Trump pripustil návštevu Jeruzalema kvôli otvoreniu ambasády USA, stále ale ponechal túto možnosť otvorenú. „Veľvyslanectvo v Jeruzaleme sľubovali početní prezidenti. Všetci to sľubovali vo volebnej kampani a nikdy nemali odvahu to splniť. Ja som to urobil. A je možné, že tam pôjdem,“ povedal.
Merkelová tiež povedala, že spolupráca so Spojenými štátmi voči Rusku je v znamení širokého všeobecného súhlasu. Dodala, že o vyhrotené vzťahy s Moskvou nestojí, je ale nutné veci nazývať pravými menami.
Kancelárka dodala, že s Trumpom preberala politiku Ruska a ruskú rolu v Sýrii, na Ukrajine a tiež možné následky amerických sankcií proti Rusku na Nemecko a jeho firmy. Merkelová Trumpovi povedala, že nemecké firmy sa kvôli svojim obchodným aktivitám v Rusku obávajú, že na nich odvetné opatrenia takisto doľahnú.
Zdesenie zo zvolenia Trumpa
„Európski lídri boli zdesení, keď bol za prezidenta v roku 2016 zvolený Donald Trump,“ uviedol pre Pravdu Erik Brattberg, analytik Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. V reakcii na Trumpovo zvolenie však mnohí Európania zvýšili svoju diplomatickú aktivitu vo Washingtone vrátane Kongresu. "Najúspešnejší bol Emmanuel Macron, ktorý urobil na Trumpa dojem.
Zdá sa, že niektoré z Trumpových pozícií, napríklad voči NATO, sa zmiernili a americká podpora európskej bezpečnosti zostáva rovnako silná ako predtým. Ale Európania sú znepokojení aj z Trumpovho nedostatku uznania liberálneho medzinárodného poriadku a multilateralizmu," pripomenul Brattberg.
Európa si podľa Brattberga zvolila dvojitú stratégiu – snaží sa zmeniť Trumpov pohľad na otázky obchodu a dohodu s Iránom a zároveň sa pri chýbajúcom Washingtone intenzívnejšie snaží pôsobiť na medzinárodnej úrovni.
„Úspech tohto prístupu zatiaľ vyzerá zmiešaný, ale pri hroziacich Trumpových rozhodnutiach o dohode s Iránom a obchode sa Európa môže ocitnúť čoraz izolovanejšia od Washingtonu. Ak ani Macronov vzťah s Trumpom nebude viesť k dosiahnutiu kompromisu v niektorej z týchto otázok, zvýši sa tlak proti pokusom pracovať s Trumpom,“ uzavrel Brattberg.