Trump akúkoľvek spoluprácu s Ruskom počas kampane popieral a vyšetrovanie, ktoré sa zameralo na Trumpov vtedajší volebný štáb, označuje za hon na čarodejnice. Takisto Rusko tvrdí, že sa americké voľby nesnažilo ovplyvniť.
Mueller chce od Trumpa objasniť napríklad jeho rozhodnutie prepustiť vtedajšieho riaditeľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Jamesa Comeyho alebo udalosti týkajúce sa jeho bývalého bezpečnostného poradcu Michaela Flynna, ktorý sa schádzal s ruským veľvyslancom v USA Sergejom Kisljakem.
„Čo ste vedel o telefónnych rozhovoroch, ktoré pán Flynn viedol s ruským veľvyslancom Sergejom Kysljakom na konci decembra 2016? Ako ste dospel k rozhodnutiu prepustiť pána Flynna 13. februára 2017? Aké úsilie bolo po rezignácii vyvinuté s cieľom pomôcť pánovi Flynnovi v získaní imunity či možnej milosti?“ uvádza The New York Times vo výpočte otázok.
Flynn klamal
Flynn s ruskou ambasádou udržiaval kontakt počas doby, čo Trump preberal moc. Neskôr Trump povedal, že na Flynnových rozhovoroch s Rusmi nebolo nič zlé a že musel rezignovať kvôli tomu, že o stretnutiach mylne informoval viceprezidenta Mikea Pencea. Flynn sa vlani v decembri priznal, že vyšetrovateľom podával klamlivé informácie o svojich stykoch s Kisljakom.
V prípade Comeyho chce Mueller poznať prezidentovu verzii vzájomných stretnutí. Comey tvrdí, že prezident po ňom chcel okrem iného sľub vernosti či vynechanie Flynna z vyšetrovania.
Trump sa nakoniec Comeyho rozhodol prepustiť pre stratu dôvery. „Kedy sa to rozhodlo? Prečo? Kto na to mal vplyv?“ pýta sa Mueller. Chce tiež vysvetliť, čo Trump mienil tým, keď ruským diplomatom vlani v máji povedal, že po prepustení Comeyho tlak zmizne. „Práve som vyrazil riaditeľa FBI, bol to blázon, naprostý pomätenec,“ povedal vtedy Trump v Oválnej pracovni ruským diplomatom. „Kvôli Rusku som čelil obrovskému tlaku. To je preč,“ dodal.
Muellerove otázky sa tiež podrobne venujú dianiu v Trumpovom volebnom štábe, týkajú sa napríklad kontaktov Trumpovho poradcu Rogera Stona na portál WikiLeaks, rokovania prezidentovho zaťa Jareda Kushnera s Rusmi či aktivít bývalého šéfa kampane Paula Manaforta.