Globálne výdavky na armádu vzrástli: Prví sú Američania, Rusi vlani minuli menej

Vojenské výdavky sa vlani v globálnom meradle zvýšili už tretí rok po sebe, pričom dosiahli 1,739 bilióna dolárov.

02.05.2018 09:09
rusko, tanky, vojna, výbách Foto: ,
Ukážka ruskej vojenskej techniky vo výcvikovom priestore Alabino neďaleko Moskvy.
46

Predstavuje to nárast o 1,1 percenta bol v porovnaní s rokom 2016, vyplýva podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel zo správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v stredu.

Rebríček krajín s najvyššími vojenskými výdavkami vedú USA, Čína, Saudská Arábia, Rusko a India, ktoré sa podieľajú 60 percentami na globálnych investíciách v tejto oblasti.

Prvú desiatku krajín uzatvárajú Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Nemecko a Južná Kórea.

Američania na prvom mieste

Vojenské výdavky vykazujú značné regionálne rozdiely: V roku 2017 sa výdavky na obranu zvýšili v subsaharskej Afrike, Južnej Amerike, strednej, južnej a východnej Ázii, ako aj v strednej a západnej Európe, kým v severnej Afrike, Strednej Amerike, Oceánii a východnej Európe klesli. V Európe sa výdavky znížili o 2,2 percenta v dvojročnom porovnaní, najmä v dôsledku poklesu ruských investícií.

USA sú „neohrozeným“ lídrom rebríčka SIPRI. Vlani tvorili vojenské výdavky 610 miliárd dolárov, čo je tretina celosvetovej úrovne a 2,7-krát viac ako druhá Čína. Americká vláda pritom v rokoch 2010–2016 tieto výdavky každoročne znižovala, no tento rok počíta s rozpočtom 700 miliárd dolárov.

Čína aj Saudi dali na obranu viac

Čína zvyšuje výdavky na obranu už viac ako dve desaťročia. Vlani obetovala sumu 228 miliárd dolárov, čo predstavuje 13 percent globálnych výdavkov – v roku 2008 to pritom bolo len 5,8 percenta. Podľa Siemona Wezemana zo SIPRI sú za týmto trendom napäté vzťahy Pekingu s mnohými krajinami regiónu.

Celkové vojenské výdavky Saudskej Arábie vzrástli v minulom roku o 9,2 percenta a dosiahli 69,4 miliardy dolárov. Táto sunnitská krajina tak skončila na prvom mieste v oblasti Blízkeho východu. Hlavnými dôvodmi uvedeného vývoja sú účasť Rijádu na vojne v Jemene a jeho súperenie o regionálny vplyv so šiitským Iránom.

Rusi dali na armádu menej

Rusko prvýkrát od roku 1998 investovalo do svojej armády menej ako vlani. Suma 66,3 miliardy dolárov predstavuje pokles o 20 percent. Takýto trend bude zrejme pokračovať, keďže prezident Vladimir Putin po svojom opätovnom zvolení povedal, že nechce preteky v zbrojení.

V minulom roku predstavovali výdavky na obranu 2,2 percenta celosvetového hrubého národného produktu. Každý človek tak prispel v priemere sumou 230 dolárov (190 eur). Toto zaťaženie sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši – odhadom najvyššie je v Saudskej Arábii (desať percent hrubého národného produktu) a najnižšie v Japonsku (0,9 percenta).

Poliaci zbroja

V strednej a západnej Európe, kde je Rusko považované za stále väčšiu hrozbu, vojenské výdavky vzrástli o 12 percent, resp. o 1,7 percenta. Najvyšší nárast výdavkov v strednej Európe zaznamenalo Poľsko.

Vojenské výdavky všetkých 29 krajín NATO predstavovali v roku 2017 približne 900 miliárd dolárov, teda 52 percent celkovej globálnej sumy.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
46 debata chyba
Viac na túto tému: #armáda #zbrane #výdavky #zbrojenie #SIPRI