Pre agentúru AP uviedol, že vládnuca strana sa prakticky zachovala samovražedne, keď zamietla jeho schválenie za premiéra pri utorkovom hlasovaní v parlamente.
Neschválenie toho, aby viedol krajinu, podľa neho iba povzbudilo opozíciu, a ak vláda nasadí v Jerevane vojakov na potlačenie protestov, „všetci vojaci k nám prídu a pridajú sa k nám“.
Pašinjan už skôr v stredu avizoval, že on sám i jeho prívrženci budú pokračovať v protestoch proti vládnucej elite a v prejavoch občianskej neposlušnosti.
Na otázku agentúry Reuters, či parlamentu znovu navrhne svoju kandidatúru na úrad predsedu vlády, Pašinjan odpovedal v tom zmysle, že opozícia túto záležitosť posúdi, bude rokovať a rozhodne.
Ak by parlament po prvom neúspešnom pokuse z 1. mája nezvolil premiéra ani po druhý raz, zákonodarný zbor by bol rozpustený a v Arménsku by sa konali predčasné voľby. V súvislosti s nimi Pašinjan pripustil, že v takom prípade by jeho hnutie Cesta von zvažovalo aj bojkot volieb. Súčasne však spresnil, že „teraz ťažko povedať, všetko závisí od konkrétnej situácie“.
Pašinjan tiež uviedol, že dnešné akcie spočívajúce v blokáde ciest v Jerevane i v regiónoch boli čo do rozsahu bezprecedentné.
Pod tlakom dvojtýždňových protestov odstúpil minulý týždeň z postu premiéra bývalý dlhoročný prezident Serž Sarkisjan. Urobil tak len niekoľko dní po tom, ako ho do novej funkcie zvolili poslanci parlamentu.
Sarkisjan bol arménskym prezidentom desať rokov, z tohto úradu odišiel začiatkom apríla, pretože ho už po dvoch funkčných obdobiach nemohol zastávať. Kritici tvrdili, že jeho presun do posilnenej funkcie premiéra mu mal umožniť vládnuť na neobmedzený čas.
Opozícia v Arménsku blokuje cesty a diaľnice
Demonštranti v arménskej metropole Jerevan v stredu zablokovali hlavné ulice, mosty a cesty vedúce von z mesta vrátane výjazdov na diaľnicu a k medzinárodnému letisku.
Informovala o tom agentúra Interfax, podľa ktorej však ministerstvo obrany obyvateľov hlavného mesta i regiónov vyzvalo, aby nebránili pohybu vojenských vozidiel.
K obnoveniu pouličných protestov v Arménsku došlo po tom, ako parlament v utorok nezvolil vodcu opozície Nikola Pašinjana do funkcie premiéra.
Pašinjan následne svojich prívržencov vyzval, aby v stredu pristúpili k „totálnej akcii“ občianskej neposlušnosti.
Druhý pokus o zvolenie premiéra sa uskutoční 8. mája. Opozičné frakcie avizovali, že v stredu situáciu s Pašinjanovou kandidatúrou posúdia opäť, keďže „nastala nová situácia“.
Hrozia predčasné voľby
Ak nový premiér nebude zvolený ani na druhý pokus, parlament bude automaticky rozpustený a v Arménsku uskutočnia sa predčasné parlamentné voľby.
Pašinjan bol síce v utorok jediným kandidátom na funkciu predsedu vlády, ale v hlasovaní ho podporilo len 45 poslancov, pričom na jeho zvolenie bolo potrebných 53 hlasov. Väčšinu v parlamente má vládnuca Republikánska strana Arménska.
Reaguje aj cirkev
K politickej kríze v krajine sa vyjadrila aj hlava arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos Karekin II., ktorý vyzval súčasné arménske vedenie a opozíciu, aby konali v medziach zákona a hľadali spôsoby, ako vyriešiť politickú krízu prostredníctvom rokovaní.
Európska únia v utorok vo svojom vyhlásení opätovne potvrdila svoju podporu pre Arménsko v jeho úsilí o vybudovanie prosperujúcej a demokratickej spoločnosti. EÚ súčasne upozornila, že „je nevyhnutné, aby všetky zúčastnené strany, vrátane orgánov na presadzovania práva, a tých, ktorí uplatňujú svoje právo na slobodu zhromažďovania a prejavu, zabránili konfrontácii a zachovali zdržanlivosť a konali zodpovedne, ako to bolo aj v posledných dňoch.“