Vo vyspelých krajinách sa kvalita ovzdušia podľa WHO síce zlepšuje, v mnohých rozvojových štátoch je ale naopak situácia čím ďalej tým horšia. Najviac znečistenými mestami sú indická metropoly Dillí a egyptské hlavné mesto Káhira, nasledujú bangladéšska metropola Dháka, Bombaj v Indii a čínske hlavné mesto Peking.
Deväť z desiatich ľudí na planéte dýcha znečistený, či priamo veľmi nebezpečný vzduch. Hladina kontaminácie silne závisí od finančných možností vlád v príslušných krajinách a na ich ochote proti znečisteniu ovzdušia bojovať, poznamenala WHO. Viac ako 90 percent úmrtí, ku ktorým prispieva znečistenie ovzdušia, pripadá na krajiny s nízkymi alebo strednými príjmami, predovšetkým v Ázii a v Afrike.
Najhoršie na tom sú Dillí a Káhira
Správa uvádza, že medzi rokmi 2010 a 2016 klesla koncentrácia prachových častíc menších ako desať mikrometrov (PM 10) a častíc menších ako 2,5 mikrometra (PM 2,5) vo viac ako 57 percentách amerických miest a vo viac ako 61 percentách miest v Európe.
V ďalších regiónoch je trend opačný. Najrýchlejšie znečistenia ovzdušia rastie v južnej a juhovýchodnej Ázii a na Blízkom východe. Zďaleka najhoršie na tom sú Dillí a Káhira, kde priemerná hustota prachových častíc menších ako desať mikrometrov presahuje viac ako desaťkrát bezpečnú hladinu stanovenú WHO. Dháka, Bombaj a Peking túto hodnotu prekračujú päťnásobne.
Čína robí pokroky, India budí obavy
Riaditeľka odboru verejného zdravia WHO Maria Neiraová napriek tomu Čínu za boj proti smogu v posledných rokoch pochválila. „Čínska vláda vyhlásila vojnu znečistenia ovzdušia a urobila v tomto smere veľký pokrok. Boli by sme radi, keby sme teraz videli rovnaký postup aj v Indii, ktorá budí veľmi veľké obavy,“ povedala Neiraová.
Spomínaný polietavý prach obsahuje škodliviny ako sú sulfáty, nitráty a oxid uhoľnatý. Preniká hlboko do pľúc a kardiovaskulárneho systému, čím vážne ohrozuje ľudské zdravie. Zhruba štvrtina úmrtí na zlyhanie srdca, mozgovú mŕtvicu a rakovinu pľúc môže byť pripísaná znečisteniu ovzdušia, píše v správe WHO.
Znečistenie vnútorného ovzdušia sa podieľa na 3,8 milióna úmrtí ročne. Prispieva k tomu fakt, že rodiny v chudobných krajinách používajú na varenie a vykurovanie drevo, uhlie a petrolej. Vonkajšie ovzdušie znečisťujú prevažne emisie z priemyselných podnikov a dopravy.
