Zbrojí sa najviac od studenej vojny. Zbrane však nie sú iba na obranu

, 04.05.2018 15:00

Tohtoročná pravidelná správa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) informovala, že výdaje na zbrojenie vo svete vzrástli najviac od skončenia studenej vojny.

V minulom roku prekročili 1,74 bilióna dolárov (asi 1,45 bilióna eur). Najviac do armády už tradične investovali USA, za ktorými s odstupom nasleduje Čína a Rusko. Ibaže podľa prvých reakcií nezaujala ani tak celková výška vojenských investícii, ako škrty Ruska. Ako zdôrazňujú niektorí analytici, napriek zisku tretieho miesta Rusko znížilo výdavky na zbrojenie od roku 1998 približne o pätinu. Konkrétne o 66,3 miliardy dolárov. A to vraj „kvôli ekonomickým problémom“ spojenými s protiruskými sankciami Západu.

Dodávky zbraní oficiálne smerovali po trase Baku – Rijeka – Baku – Kábul ku afganským policajtom. V skutočnosti ale šli do pakistanského Láhauru a následne k teroristom z hnutia Taliban a ďalej radikálom z tzv. Islamského štátu.

Existujú však aj hlasy, podľa ktorých Rusko „šetrí“ na kvantite zbraní a viac sa venuje ich kvalite, vývoju menšieho počtu, ale efektívnejších sofistikovaných zbraní. Potvrdzovalo by to napokon aj vyjadrenie ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého „plánované škrty vo vojenských výdavkoch neznížia obranyschopnosť Ruskej federácie“.

Podľa novín Le Monde vraj práve Putinovi môže západná Európa vďačiť za koniec znižovania vojenských výdavkov v Európe.

„Udalosti na Ukrajine ukončili pokračujúci proces škrtov na starom kontinente, ktorý trval dvadsať rokov, ignorujúc pritom vývoj v iných krajinách. Počnúc Ruskom cez Blízky východ, Čínu a končiac USA, ktoré pokračovali v prezbrojení,“ konštatuje francúzsky denník Le Monde. A tak podľa SIPRI medzi krajiny, ktoré len v roku 2015 najviac investovali do armády, patrí Poľsko (+ 22%), Estónsko (+ 6%), Lotyšsko (+ 14%) a Litva (+ 33%). Naopak, zníženie či „stabilizáciu“ už existujúcich výdavkov do prezbrojenia zaznamenalo hlavne Nemecko, ale aj Británia a Francúzsko.

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina...
Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina "plánované škrty vo vojenských výdavkoch neznížia obranyschopnosť Ruskej federácie". Autor: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

„Škrty“ sa však netýkajú obchodu so smrťou. Hotovou zlatou baňou sa v tomto smere stala vojna v Sýrii a predtým vpád USA do Iraku. Podľa SIPRI zisk z neho dosiahol 94,5 miliardy dolárov. Spomínaný objem však nezahŕňa čierny obchod. Predovšetkým s ľahkými zbraňami cez Turecko, USA, Saudskú Arábiu a Katar.

„Ide o moderné ľahké zbrane a výnimočne aj o protitankové rakety TOW vyrobené v USA,“ cituje španielsky denník El País Matta Schroedera zo švajčiarskej firmy Small Arms Survey. V tomto smere však Sýria ťahala v porovnaní s Irakom za kratší koniec s nákupom munície "iba“ vo výške 742 miliónov dolárov. Hlavne z Ruska a Iránu.

„Bagdad v rokoch 2012 až 2016 získal zbrane z USA a Ruska v hodnote viac ako 4,6 miliardy dolárov (asi 3,8 miliardy eur),“ pripomína aj El País.

Zbrane skončili u teroristov

V nedávnej minulosti a podľa niektorých zdrojov dodnes je v popredí zoznamu exportérov zbraní a tranzitnou krajinou Bulharsko a Ukrajina. Nielen vyprázdnili časť vojenských skladov s ruskou technikou, ale v prípade Kyjeva pokračuje ich výroba a zdokonaľovanie, ale už bez chýbajúcej potrebnej ruskej licencie. Zbrane smerujú väčšinou na Blízky a Stredný východ, ale aj do Afriky. Ešte minulý rok v júli informoval bulharský denník Trud o azerbajdžanskej leteckej spoločnosti Silk Way Airlines (Hodvábna cesta), ktorá dodáva cez Balkán zbrane aj pre opozíciu v Sýrii.

Dodávky zbraní oficiálne smerovali po trase Baku – Rijeka – Baku – Kábul. V skutočnosti však napríklad 122-milimetrové strely do ruských komplexov Grad, určené oficiálne afganským policajtom, smerovali nie do Kábulu, ale do pakistanského Láhauru a následne k teroristom z hnutia Taliban a ďalej radikálom z tzv. Islamského štátu.

Podiel na svetovom trhu so zbraňami

Krajina Podiel
1. USA 35 %
2. Čína 13%
3. Saudská Arábia 4%
4. Rusko 3,8%
5. India 3,7%
6. Francúzsko, 7. Británia, 9. Nemecko, 12. Taliansko spolu 10%
NATO (29 krajín) 52 %

Zdroj: SIPRI

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zbrojenie #zbrojárenský priemysel #USA #studená vojna #Rusko #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk