Iba 29 percent si myslí, že Spojené štáty by mali od tejto dohody odstúpiť, vyplýva z prieskumu, ktorý pre televíziu CNN uskutočnil inštitút SSRS.
Tridsaťsedem percent schvaľuje spôsob, akým prezident USA Donald Trump zvláda vzťahy s Iránom, zatiaľ čo 46 percent s týmto spôsobom nesúhlasí. Až 17 percent respondentov na to nemá žiadny názor.
Podiel tých, ktorí považujú Irán za „veľmi vážnu hrozbu“, stúpol od októbra o 10 percent – z 30 na 40 percent.
Pokým vnímanie Iránu ako hrozby narastá, v prípade Severnej Kórey došlo k poklesu. Osem z desiatich hovorí, že Severná Kórea predstavuje pre USA riziko, v októbri si to myslelo až 86 percent. Podľa 78 percent Američanov je hrozbou Rusko, 65 percent si myslí to isté o Číne, informovala v utorok CNN.
Očakáva sa, že Trump v utorok oznámi svoje rozhodnutie ohľadom dohody s Iránom. Dlhodobo ju kritizuje a opakovane pohrozil, že od nej odstúpi, ak nebude upravená. Európski spojenci Washington vyzývajú, aby pri dohode zotrval. Šéfovia diplomacie Francúzska a Nemecka v pondelok zdôraznili, že ich krajiny ju budú naďalej dodržiavať bez ohľadu na to, aké rozhodnutie prijmú USA.
K dohode o jadrovom programe Teheránu dospeli Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa vtedajšej mienky Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.