Irán kritizujú za útok na okupované Golany

„Izrael má právo na obranu,“ zaklincovala reakciu na iránsky útok Mogheriniová, aj keď vzápätí vyzvala, rovnako ako Nemecko, Francúzsko, Rusko ale aj generálny tajomník OSN António Guterres, aby sa krajiny v regióne „vyvarovali ďalšieho napätia“. Následný izraelský protiútok v noci na štvrtok bol najväčším na sýrskom území od konca vojny v roku 1973.

Ťažko by sme však takú istú kritickú vlnu ako v súvislosti s iránskym útokom na Golany našli napríklad po nedávnom izraelskom ataku v provincii Al Kisva vrátane rovnomenného mesta Kisva ležiaceho necelých 20 kilometrov juhozápadne od metropoly Damask.

Mlčanie si vyslúžil aj aprílový „preventívny“ izraelský raketový úder na sýrske vojenské letisko T-4. V oboch prípadoch Tel Avivu stačili spravodajské „dôkazy“ o muničných skladoch iránskych elitných síl známych ako Armádny zbor strážcov islamskej revolúcie. Teherán to popiera a tvrdí, že na základniach sú „iba“ jeho vojenskí poradcovia. Spravodlivá kritika v dnešnom tóne „spravodlivých“ chýbala však napokon aj v nedeľu 7. júna 1981, keď Izraelčania, opäť „preventívne“, zničili jadrový iránsky reaktor.

„Musia si uvedomiť (Irán – pozn. red.), že ak bude u nás pršať, na druhej strane bude potopa,“ neodpustil si vo štvrtok demonštráciu sily slov izraelský minister obrany Avigdor Lieberman, citovaný francúzskymi novinami Libération. Podľa nich vraj „prišiel čas na veľké manévre“.

„Po tom, čo USA v utorok oznámili jednostranné zrušenie zmluvy s Iránom, začal v izraelskom vedení vládnuť pocit novej éry,“ reagoval aj Ofer Salzberg, hlavný analytik nezávislej mimovládnej organizácie International Crisis Group, a nepriamo aj na silácke reči Liebermana. Trump konkrétne zhodil zo stola Spoločný komplexný akčný plán – Joint Comprehensive Plan of Action – z roku 2015 medzi Iránom a USA, Francúzskom, Britániou, Nemeckom, Čínou a Ruskom, ktorého cieľom bolo pozastaviť iránsky jadrový program výmenou za zmiernenie protiiránskych sankcií.

Salzberg zároveň „vyzradil“ verejné tajomstvo tvrdením, že dnes sa „Izraelčania cítia voľní ako nikdy predtým“. Podľa neho je to preto, lebo „nielenže ich USA absolútne podporujú, ale v súčasnosti nezasahujú ani Rusi“. A tak Netanjahu, ktorého mnohí považujú za nadmerne opatrného v teatrálnej vojenskej aktivite v zahraničí, dospel podľa viacerých pozorovateľov pravdepodobne k názoru, že stagnácia po Trumpovom rozhodnutí o Iráne, na ktorom má nemalý podiel, je chvíľou najmenšieho rizika uskutočniť plán, ktorý mal už dávno na stole.