OSN zbiera dôkazy o vojnových zločinoch všetkých zúčastnených v Sýrii a má ich obrovské množstvo. Uvádzajú to predstavitelia celosvetovej organizácie vo svojej marcovej správe. Kým veľmoci sa navzájom obviňujú z podpory skupín páchajúcich zločiny, dokumenty OSN sa zameriavajú na potvrdené fakty.
Chemické zbrane, mučenie, bombardovanie
Vyšetrovatelia Organizácie Spojených národov podľa agentúry Reuters uviedli, že Rusko aj koalícia na boj proti teroristom z Islamského štátu vedená USA majú na svedomí množstvo civilných obetí, ktoré zahynuli pri bombardovaní krajiny. Podľa OSN vo Východnej Ghúte Asadov režim použil chemické zbrane a islamskí radikáli zase využívajú Sýrčanov ako živé štíty.
"Vládne jednotky a k nim pridružené sily svojvoľne a nezákonne pozatýkali desaťtisíce ľudí, ktorí skončili v oficiálnych či provizórnych väzobných centrách. Veľkú väčšinu z nich zadržali bez rešpektovania ich práv a nemali prístup k právnikom alebo k rodine.
Títo ľudia prešli rôznymi formami brutálneho mučenia a hroznými nehumánnymi podmienkami. Mnohí vo väzení zomreli alebo ich bez procesu popravili. Ako narastal počet zadržaných, tak sa množili aj neoficiálne miesta, kde skončili. Výsledok je, že nevieme nič o osude desaťtisícov ľudí. Sú to civilisti, ktorí zmizli a mnohí už nie sú medzi živými, ich telá neodovzdali rodinám ani neboli riadne pochovaní,“ uvádza správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva vydaná 8. marca.
Podľa dokumentov sú za mučenia a zabíjanie civilistov zodpovedné aj teroristické skupiny ako Džabhat Fatah al-Šam a Islamský štát (IS).
Je aspoň s časťou týchto zločinov možné niečo urobiť? Začiatkom roka generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na postúpenie Sýrie Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu za blokovanie humanitárnej pomoci Východnej Ghúte.
Je to len jeden prípad. Vyšetrovatelia hovoria, že ich majú takmer nekonečné množstvo. "Nie je možné, aby sme stíhali všetky zločiny, je ich tak veľa,“ citoval Reuters z vyhlásenia tímu OSN pod vedením bývalej francúzskej sudkyne Catherine Marchi-Uhelovej.
Vyšetrovatelia tiež spolupracujú s Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá momentálne skúma možný chemický útok v sýrskej Dúme. V reakcii naň Američania, Francúzi a Briti zbombardovali ciele Asadovho režimu.
Zbieranie dôkazov
"Zbieranie dôkazov proti podozrivým z medzinárodných zločinov a analýza situácie je asi v tejto chvíli jedinou reálnou právnou možnosťou svetového spoločenstva. Ale aj tým vysielame silný signál, že na prípadoch sa pracuje. Tí, čo spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, môžu očakávať, že sa dostanú pred súd, keď sa konflikt skončí,“ reagoval pre Pravdu Paul Behrens, expert na medzinárodné právo z Edinburskej univerzity.
Aj podľa šéfa katedry medzinárodného práva na Ženevskej univerzite Marca Sassòliho je dôležité, že Valné zhromaždenie OSN vytvorilo mechanizmus, ktorý umožňuje zbieranie dôkazov o zločinoch spáchaných v Sýrii a identifikuje ich páchateľov. "Je to zaujímavý precedens.
Dôkazy budú k dispozícii krajinám, ktoré by ich mohli využiť, ak by páchatelia zavítali na ich územie. Alebo sa použijú, keby bol vytvorený medzinárodný tribunál. Tento postup môže odrádzať tých páchateľov, ktorí by jedného dňa chceli opäť cestovať. Bude tiež zložitejšie dosiahnuť v Sýrii takú dohodu, ktorá by chcela zločiny zamiesť pod koberec,“ uviedol Sassòli.
Komisia OSN chce, aby sa stíhanie spravodlivo prerozdelilo na všetky zúčastnené strany. Prioritou majú by zločiny proti deťom a sexuálnej povahy. Komisia sa sťažuje, že má obmedzený prístup k vládnym predstaviteľom, príslušníkom ozbrojených síl a k bežným Sýrčanom, ktorí by mohli vystupovať ako svedkovia. Pritom páchatelia by mali byť postavení pred súd bez ohľadu na prípadné politické riešenie vojny v krajine.
Lenže pred aký súd? Behrens pripomína, že OSN uviedla, že neexistujú žiadne dôkazy, že by sa Sýria skutočne snažila potrestať hrozné zločiny, ale tiež, že vládnu pochybnosti, že by na to krajina mala justičnú kapacitu.
Snaha postúpiť situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu zase narazila v minulosti na veto Ruska a Číny v Bezpečnostnej rade OSN.
"Pokračujúci konflikt v Sýrii má nielen humanitárnu stránku, ale je výzvou pre celú svetovú komunitu. Presadenie medzinárodnej spravodlivosti si v tejto situácii zaslúži silnú podporu. Momentálne však nie je pravdepodobné, že Medzinárodný trestný súd bude vyšetrovať Sýriu. Čím viac štátov je zapojených do konfliktu, tým zložitejšie je získať súhlas Bezpečnostnej rady OSN,“ pripomenul Behrens.
"V dokonalom svete by boli páchatelia zločinov v Sýrii postavení pred ICC alebo pred špeciálny tribunál norimberského typu a na dlhý čas by skončili za mrežami. Medzinárodný trestný súd sme vytvorili práve pre takého prípady,“ reagoval pre Pravdu Anthony Billingsley, spoluautor knihy Medzinárodné právo a použitie sily. "Svet však nie je dokonalý. Je takmer nemožné prinútiť Asada, príslušníkov režimu, extrémistov alebo zahraničné sily, ktoré bombardujú krajinu, aby sa zodpovedali za svoje činy. Žiadna z veľmocí nie je nadšená, ak hrá ICC dôležitú rolu v jej veciach. Pre tieto krajiny je to riziko, že sa im to vymkne z rúk. Za normálnych okolností si veľmoci chránia záujmy prostredníctvom veta v BR OSN. Medzinárodný trestný tribunál je nad tým,“ pripomenul Billingsley, ktorý vyučuje na Univerzite Nového Južného Walesu.