Ďalej pritom pokračuje občianska vojna v Sýrii, bez konca je aj konflikt Saudskej Arábie a jej spojencov v Jemene, nejasná je situácia v Líbyi, teroristi pôsobia na Sinajskom polostrove v Egypte a takmer rok už pokračuje blokáda Kataru viacerými krajinami Perzského zálivu.
Rozšíria sa konflikty?
"Hoci na Blízkom východe sa nedá nič predpovedať, podmienky na rozšírenie konfliktu v regióne existujú a sú zdrojom obáv. Oblasť je momentálne mimoriadne výbušná preto, že napätie z rôznych strán sa prelína a zasahuje do viacerých problémov,“ reagoval pre Pravdu expert na Blízky východ Jeffrey VanDenBerg z Druryho univerzity.
Podľa odborníka sa zdá, že priesečníkom konfliktov je občianska vojna v Sýrii. "Spája viaceré problémy. Je to ako regionálna verzia studenej vojny. Mocnosti z oblasti ako šiitský Irán a sunnitská Saudská Arábia bojujú o miestnu nadvládu a snažia sa svoju moc presadiť v regióne, v Sýrii, Jemene, Libanone, Iraku, Bahrajne a oblasti Maghrebu. V Izraeli dominujú politike stúpenci tvrdej línie. Podľa nich nie je možné akceptovať prítomnosť Iránu v susednej Sýrii a sú ochotní použiť aj silu, aby Teherán odradili,“ vysvetľuje VanDenBerg.
"Korunný princ Saudskej Arábie Mohamed bin Salmán sleduje agresívnu regionálnu politiku proti svojim susedom, ako sú Jemen a Katar a nepriamo proti Iránu. Teherán je zase ochotný napínať svaly ako odpoveď na to, že USA vystúpili z dohody o jeho jadrovom programe. A potom sú tu hráči zvonku, veľmoci ako Spojené štáty a Rusko, ktorú zvažujú svoje rôzne záujmy. Skôr to prispeje k zvýšeniu napätia, ako k jeho utlmeniu. Moskva sa pravdepodobne bude snažiť využiť rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa o vystúpení z iránskej dohody na posilnenie kontaktov s Teheránom,“ opísal situáciu VanDenBerg.
Práve posledné kroky šéfa Bieleho domu prispeli k ďalším úvahám o konflikte. "Trumpova politika týkajúca sa Blízkeho východu sa líši v závislosti od problému a krajiny. Čo sa týka izraelsko-palestínskeho konfliktu, dal americký prezident premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi všetko, čo uspokojí aj jeho voličov v USA, najmä pravicové krídlo fundamentalistických kresťanských skupín a menšinu židovskej komunity v Amerike, ktorá odmieta vytvorenie dvoch štátov. Pre Palestínčanov nemá Trump nič, len sľuby,“ uviedol pre Pravdu David Mack z Blízkovýchodného inštitútu, ktorý slúžil ako americký veľvyslanec v Spojených arabských emirátoch.
"Čo sa týka Iránu, po Trumpových krokoch je pravdepodobnejšie, že sa Teherán vráti k svojmu jadrovému programu. Vytvára to rozpory medzi USA a európskymi spojencami, ktorí podporili zmluvu a poskytli Iránu možnosti, aby sa zapojil do obchodu so svetom,“ pripomenul Mack.
Experti vidia v regióne aj pozitívnejšie príklady. Víkendové voľby v Iraku síce poznačila nízka účasť, ale po porážke teroristickej organizácie Islamský štát (IS) sa uskutočnili bez väčších násilností. Na druhej strane výsledok hlasovania naznačuje neistú politickú budúcnosť krajiny. Zdá sa, že voľby vyhral šiitský klerik Muktáda Sadr, známy svojimi nacionalistickými a populistickými prejavmi a odmietaním amerického a iránskeho vplyvu na Irán.
Nič sa nezmenilo
Výber Sadra tiež odráža fakt, že Blízky východ má svoje nevyriešené problémy, ktoré sa netýkajú len viditeľných vojenských konfliktov. Najmä mladšia generácia bez ekonomickej perspektívy hľadá východisko aj v politických zmenách.
"Vnútorné problémy mnohých štátov regiónu ako hospodárska stagnácia a nejasná politická legitimita môžu viesť lídrov k agresívnym postojom,“ myslí si VanDenBerg.
Podľa experta na Blízky východ Wolfganga Mühlbergera z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy je momentálne dianie v oblasti dosť katastrofálne. Aj podľa neho nejde len o priamu vojenskú konfrontáciu.
"Spomeňme si na arabskú jar v roku 2011 a následné revolúcie a násilie. Dôvody, ktorej k nej viedli, nezmizli,“ povedal Mühlberger pre Pravdu. "Sme svedkami pomalého ekonomického rastu, nedostatku reforiem, vysokej nezamestnanosti mladých. Z tohto pohľadu sa za sedem rokov veľa nezmenilo,“ pripomenul Mühlberger.