V dvanástich bodov žiadal šéf americkej diplomacie prísne kontroly iránskeho jadrového programu, ukončenie vývoja balistických rakiet, prepustenie amerických a ďalších západných občanov, ktorí sú v krajine za mrežami, zastavenie podpory Teheránu pre rôzne teroristické a radikálne skupiny ako Hizballáh a Hamas a ukončenie pôsobenia iránskych síl v Sýrii. Pompeo hovorí v tejto súvislosti o základných požiadavkách, ktoré vraj nie sú nerealistické. Ale zatiaľ sa zdá, že nikoho nepresvedčil.
"Iránska dohoda (Spoločný komplexný akčný plán – JCPOA) nikdy nebola vytvorená, aby riešila všetky problémy vzťahov s Iránom,“ reagovala vo vyhlásení šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová. "Prejav ministra zahraničných vecí Pompea neukázal, ako vystúpenie z JCPOA zaistilo alebo zaistí, že región bude bezpečnejší, čo sa týka šírenia jadrových zbraní či ako nás to dostane do lepšej pozície na ovplyvnenie správania sa Iránu v oblastiach, ktorých sa dohoda netýka. Nemáme k zmluve alternatívu,“ tvrdí Mogheriniová.
Čítajte aj komentár: Mier, ktorý vraj nebol
EÚ sa s nedôverou pozerá na kroky USA smerom k Iránu aj preto, že Washington zavedie proti Teheránu tvrdé sankcie. Ich dopad však pocítia aj európske firmy, ktoré pôsobia na iránskom trhu. Európska komisia už chystá finančné nástroje, ktorými by mohla spoločnostiam kompenzovať ich straty a zároveň im zakázala, aby sa prispôsobili americkým sankciám. Iba v prípade, že nedôjde k výraznému narušeniu obchodných vzťahov s Teheránom, by sa mohlo podariť únii udržať dohodu pri živote.
Podľa experta na medzinárodné vzťahy Iderjeeta Parmara zo City University v Londýne to však nie je veľmi pravdepodobné. Hoci Európa v súvislosti s Iránom odmieta kroky Trumpa, Spojené štáty sú pre ňu z ekonomického hľadiska hlavný partner. ,,,Sila amerického dolára a veľkosť trhu USA sú obrovské. Je pravdepodobné, že vystúpenie USA z jadrovej zmluvy spôsobí, že dohoda nebude funkčná. Aby k tomu nedošlo, EÚ by sa musela úplne spojiť s Ruskom a Čínou, ale k tomu asi nedôjde,“ uviedol pre Pravdu Parmar.
Nie sú pochybnosti, že Irán skutočne podporuje teroristické hnutia, že klamal, keď hovoril, že nechce vyrobiť jadrovú bombu a drží ochrannú ruku nad sýrskym vládcom Bašarom Asadom. Barbara Slavinová z Atlantickej rady vo Washingtone však tvrdí, že požiadavky Pompea sú nerealistické. "Je to snaha ukázať, že Trumpova vláda má plán B po tom, čo vystúpila z jadrovej dohody. Európske krajiny by s niektorými požiadavkami aj súhlasili. Ale je pochopiteľné, že sú nahnevané, že Washington odstúpil od zmluvy. Európa bude požadovať, aby sa USA k dohode vrátili. Alebo minimálne neuvalili sankcie na európske spoločnosti, ktoré budú pokračovať v obchodoch s Iránom,“ reagovala pre Pravdu Slavinová.
Parmar si myslí, že Irán, ako to už aj avizoval, nebude Pompeove požiadavky v žiadnom prípade akceptovať. "Vyzerá to ako snaha o zmenu režimu. Ale je to hrozba aj pre Európu, lebo to zvyšuje riziko vojny a migračných tokov z regiónu do Európy,“ pripomenul expert.