Ukrajinské úrady už v minulosti podnikli niekoľko reštriktívnych krokov proti ruským médiám, po ruskej okupácii ukrajinského Krymu bolo postupne v niekoľkých vlnách zakázané vysielanie ruských televízií. Proces skončil tento rok v januári, celkovo bolo zablokovaných 74 ruských televíznych staníc.
Zaradenie agentúry RIA Novosti Ukrajina na sankčný zoznam prichádza krátko po zadržaní jej šéfa Kyryla Vyšynského v Kyjeve. Novinár bol obvinený z velezrady, ktorej sa mal dopustiť šírením nepravdivých informácií o ruskej anexii Krymu a vojne na Donbase. Hrozí mu trest až 15 rokov väzenia.
Znepokojenie nad zatknutím Vyšynského dala najavo Rada Európy, americké ministerstvo zahraničia a niekoľko medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv. V ruských a ukrajinských médiách sa objavili špekulácie, že Vyšynskyj bude vymenený za ukrajinského režiséra Oleho Sencova väzneného v Rusku.
Moskva v reakcii na Porošenkovo rozhodnutie označila blokovanie webov za prejav slabosti. Vplyvný poslanec Konstantin Kosačov na facebooku napísal, že krok Kyjeva môže byť „predzvesťou rozsiahlej vojenskej provokácie Ukrajiny“.
Súčasťou rozhodnutia ukrajinského prezidenta je aj rozšírenie sankčného zoznamu vydaného začiatkom mája, v ktorom sú zaradení ruskí oligarchovia s väzbami na Kremeľ. Na štvrtkovom aktualizovanom zozname sa ocitol miliardár Oleg Deripaska, ktorého spoločnosť Rusal vlastní v juhoukrajinskom meste Mykolajiv veľkú továreň na spracovanie hliníka. Podľa agentúry Reuters nie je jasné, aký vplyv budú mať nové sankcie na Děripaskova ukrajinské aktíva.
Deripaska sa spolu s ďalším ruským oligarchom Viktorom Vekselbergom stal hlavnou obeťou amerických sankcií, vyhlásených tento rok v apríli. Obaja sa museli zbaviť časti majetku a členstva vo vedení svojich firiem, aby ich pred vplyvom sankcií ochránili. Kyjev americké sankčné kroky fakticky kopíruje.