Wess Mitchell: Rusi nemajú slobody ako Slováci

, 29.05.2018 07:00
mitchell
Wess Mitchell, námestník Ministerstva zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti Autor:

"Smerujeme k storočiu pomerne zásadnej strategickej rivality, keď sa pozrieme na správanie sa Číňanov, Rusov či Iráncov. Musíme sa na to pripraviť,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu Wess Mitchell, námestník Ministerstva zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti.

Medzinárodný vyšetrovací tím poukázal na základe dôkazov na zapojenie sa Ruska pri zostrelení lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad Ukrajinou v roku 2014. Na palube letu MH 17 zahynulo 298 ľudí. Aká bude reakcia USA, Západu na vyšetrovanie?

Je to mimoriadne vážne. Hovorili sme o tom s holandskou stranou. Je to pripomienka, že Rusko nie je pod vedením prezidenta Vladimira Putina krajina, ktorá má záujem na mieri a stabilite v susedstve alebo v Európe. V tom lietadle zahynulo veľa nevinných obetí. Je podstatné si pripomínať, kto títo ľudia boli a prečo zomreli. Sú mŕtvi pre ruskú agresiu. Je veľmi dôležité, aby bolo jasné, čo viedlo k ich smrti. Holandská vláda to robí, vyšetrovania už nejaký čas pokračuje. Dôverujem demokratickému systému, že bude mať výsledky a západný svet by mal tomu venovať pozornosť. Na Ukrajine už od začiatku konfliktu zomrelo viac ako 10-tisíc ľudí, vrátane mnohých civilistov. A nie je to ďaleko od Slovenska. Západ by to mal brať vážne.

Ako prvý vysokopostavený predstaviteľ ste navštívili Slovensko po obmene vlády, ktorá prišla po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Mení sa niečo na vzťahoch Washington-Bratislava?

So Slovenskom máme veľmi blízke vzťahy. Ste skvelý spojenec. Máme s vami vynikajúce bezpečnostné a silné ekonomické vzťahy. Boli sme skutočne veľmi smutní a znepokojení z toho, čo sa stalo. Samozrejme, vyzývame na jasné, otvorené a spravodlivé vyšetrovanie. Je dobré, že viacerí slovenskí novinári pokračujú v tom, čo robil pán Kuciak. Ale vzťahy so Slovenskom sú rovnako silné, ako boli predtým.

Takže nemáte obavy, keď niektorí slovenskí predstavitelia hovoria, že sankcie proti Rusku sú nezmyselné, že máme byť akýsi most medzi Západom a Východom?

Máme veľmi veľkú, silnú a dlhotrvajúcu alianciu, ktorá prežila mnohé búrky. Reakcia spojencov na prípad Skripaľovcov bola znakom bezprecedentnej solidarity. Niektorí partneri si vybrali trocha iný prístup, ale aj Slovensko stiahlo veľvyslanca z Ruska. Ste v srdci Európy. Krajiny vo vašom regióne majú silné kultúrne, historické aj medziľudské vzťahy so štátmi na východe. Či je to Ukrajina, alebo Rusko. Nie je dôvod očakávať, že to bude inak. Čo sa týka zahraničnej politiky, tak Slovensko vždy bolo súčasťou Západu. Túto voľbu ľudia urobili dávno a potvrdili ju spolu s vládou, keď vaša krajina vstúpila do NATO a Európskej únie. Slovensko je súčasťou komunity hodnôt. Dôkazom sú vaše inštitúcie. Sú otvorené a demokratické, ľudia majú svoj hlas a základné slobody. To Rusi nemajú. Pozrite sa, ako Slováci prejavujú názory a vláda ich netrestá. A porovnajte to s Ruskom, kde to tak nie je. Slovensko potvrdzuje, že je súčasťou Západu. Rusko nie je.

Čo je pre vás väčší problém v regióne strednej Európy? Vonkajšie vplyvy ako dezinformácie, ktoré sa šíria aj z Ruska? Alebo skôr vnútorné procesy v krajinách ako Maďarsko, Poľsko aj Slovensko a Česko?

Čelíte vonkajším a vnútorným výzvam. Spoliehame sa na našich spojencov, že budú silní v oboch týchto aspektoch. Dá povedať, že externé a interné problémy sú čoraz viac prepojené. Ruská hrozba nie je len vojenská. Je spojená s vnútornou štruktúrou západnej spoločnosti. Chcem byť jasný, nehovorím o ruských ľuďoch, ale o tom, že Putin sa rozhodol, že povedie veľmi útočnú kampaň proti Západu. Používajú sa v nej dezinformácie, alebo ako to opisujem ja, informácie sa využívajú ako zbraň. Sme toho svedkami v kybernetickom priestore a vidíme aj operácie na území spojencov, ako bola otrava Skripaľovcov. Je to čoraz vážnejšia hrozba a problém narastá aj vo vojenskej oblasti. Rusko si na hranici od Poľska po pobaltské štáty zachováva počet vojakov v porovnaní so spojencami v pomere asi 10 k 1. Potom naozaj znie otázka, čo tým chce Rusko dosiahnuť. Nevyzerá to na pozitívne zámery.

Putin možno nevie uveriť tomu, aké má šťastie, keď číta názory, že transatlantické spojenectvo je mŕtve či zomiera. V akom je stave?

Už keď sme v 50. rokoch minulého storočia budovali NATO, asi by ste nenašli jediný rok, keď sme v transatlantických vzťahoch neriešili nejaký problém. Týka sa to všetkých amerických vlád. USA prechádzajú fázou niektorých nezhôd najmä so spojencami v západnej Európe. Musíme riešiť vážne veci.

Akým spôsobom?

V prvom rade sa súčasná vláda USA jednoznačne prihlásila k našim záväzkom na základe článku 5 o kolektívnej obrane NATO. Prezident Donald Trump je jasný v tom, že NATO je 70-ročná štruktúra, ktorá tvorí základ globálnej bezpečnosti a bude to tak pokračovať. Ale na druhej strane naša vláda identifikovala niektoré oblasti našich vzťahov, ako obchod, vzťah k Iránu, delenie vojenských výdavkov, plynovod Nord Stream 2, ktoré musíme riešiť. Odkaz je taký, že ak to neurobíme, celý Západ bude slabší. A to v čase, keď sa dostávame do obdobia konkurencie s veľkými rivalmi. Spolupracujme a berme tieto otázky vážne. Musíme sa seriózne zaoberať strategickou konkurenciou. USA sa v tejto chvíli nezhodnú vo všetkom s Európou, ako riešiť tieto výzvy. Čoraz viac sa však blížme ku konsenzu, že sa nimi musíme zaoberať.

Čo chcú USA vidieť?

Musíme venovať pozornosť nevyrovnanostiam v našich vzťahov aj preto, aby sme zachovali americký domáci záujem o vzťahy s Európou. Ak sa o niekoľko rokov pozrieme späť a výsledok bude, že sme vyriešili Nord Stream 2, že všetci spojenci zvýšili obranné rozpočty, že sme sa zaoberali systematickými nerovnováhami v transatlantickom obchode a iránskou hrozbou, tak budeme ako Západ silnejší.

Keď hovoríme o strategickom súťažení, tak niekedy Európa nevie, čo čakať od Trumpovej vlády. Ak má slogan Amerika na prvom mieste, tak sa v jednom momente Európa môže stať aspoň v niektorých oblastiach pre USA strategickým konkurentom.

Ako som povedal, máme nezhody. Ale nerobil by som chybu, že by sme mali vnímať Európu v jednej kategórii ako Čínu, Rusko, Irán. USA plnia svoje záväzky k NATO. Pozrite si len európsku iniciatívu odstrašenia. Od januára minulého roku sme do nej investovali 11 miliárd dolárov. Je to tretina nemeckého rozpočtu na ozbrojené sily. Zvýšili sme rotáciu jednotiek v Pobaltí. Národná bezpečnostná stratégia USA jasne hovorí, ako pristupujeme k svetu. Na jednej strane sú naši spojenci. Na druhej strane veľkí, vážni, autoritatívni rivali, ktorí sú výzvou pre celý Západ. Sme v stave akejsi strategickej renovácie. Smerujeme k storočiu pomerne zásadnej strategickej rivality, keď sa pozrieme na správanie sa Číňanov, Rusov či Iráncov. Musíme sa na to pripraviť. Nemôžeme len na povrchu pokračovať v sloganoch o transatlantickej jednote. Musíme sa zaoberať nedostatkami, ktoré sú hlbšie.

Americký prezident práve vystúpil z iránskej jadrovej dohody a Európa má zrazu dobrý dôvod na diskusiu s Ruskom. Prečo k tomu došlo?

Irán je oveľa bližšie k Európe ako k USA a mali by ste byť mimoriadne znepokojení. Teherán vyrába balistické rakety, posiela zbrane Hizballáhu, húsiom v Jemene, ostreľuje Rijád a Izrael. Robí to za peniaze, ktoré získal na základe jadrovej dohody. Bola to zlá zmluva. V USA ju ani neschválil Kongres. Dohoda poskytla značné finančné možnosti kleptokratickému režimu v Iráne, ktorý používa peniaze na nákup zbraní, export raketových technológií. Irán šíri napätie v regióne. Vyzbrojuje spriatelené skupiny, ktoré sú zodpovedné za tisíce mŕtvych, rozširuje svoj vplyv od Perzského zálivu až po Stredomorie a hranice s Izraelom. Je to historicky bezprecedentné správanie sa. Pre našich európskych spojencov by to mal byť budíček. Dohoda veci zhoršila. Pred rozhodnutím prezidenta sme dlho diskutovali s európskymi spojencami. V tom procese som videl, že sme sa na 99 percent zhodli, že veci ako balistický projekt Iránu, klauzula o zmiernení reštrikcií pre jadrový program či zhubný vplyv Teheránu na región vytvárajú problémy. Na začiatku rokovaní to tak nebolo. Je to jeden z dôvodov, prečo som optimistický, že sa spoločné pohneme vpred pri riešení. Teraz francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril o pláne postavenom na štyroch pilieroch, ktorý má tieto nedostatky riešiť.

Éra americkej globálnej dominancie sa blíži k rýchlemu záveru. Tak začína kniha z roku 2009 Doktrína krstného otca, ktorej ste spoluautorom. Stále táto veta platí?

Svet prechádza veľkými zmenami. V najbližších rokoch budeme svedkami geopolitickej rivality, ktorú sme nepredpokladali v roku 1989. Americká národná bezpečnostná a národná obranná stratégia to tak vníma. Musíme to brať vážne a zaoberať sa tým.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rusko #Vladimir Putin #protiruské sankcie #Rusko - USA #iránska jadrová dohoda #Wess Mitchell
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku