Vysvetlil, že ponuku tajných služieb na zinscenovanie svojej vraždy spred mesiaca mohol odmietnuť, ale on súhlasil.
„Mal som chuť povedať ‚nie‘, keď mi navrhli účasť v operácii. Mal som chuť zbaliť sa a zmiznúť niekam na severný pól. Ale to sa nedalo, preto bolo treba pracovať,“ uviedol.
Vysvetlil, že súhlasil s návrhom SBU, lebo mu išlo v prvom rade o to, aby si zachránil život a životy a bezpečie členov svojej rodiny. Až potom uvažoval o tom, či je to korektné z pohľadu profesie novinára. „Rozmýšľať o štandardoch žurnalistiky, to bolo to posledné,“ vyhlásil.
V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC súčasne potvrdil informáciu, že jeho žena o všetkom vedela. „Dialo sa to v našom dome, pred jej očami…,“ vyhlásil, pričom novinárov požiadal, aby jeho rodinu do prípadu nezaťahovali. „Už mi stačilo báť sa o seba, nechcem sa báť o rodinu,“ spresnil.
Podľa jeho slov sa celá operácia pripravovala asi mesiac. V „deň D“ prišiel maskér. „Trénovali sme padanie. Nalíčili ma. Krv bola naozajstná (podľa správy agentúry AP prasacia – pozn. TASR). Všetko bolo naozajstné. Manželka zavolala políciu a záchranku. Prišla (policajná) hliadka i lekári… Dali ma na nosidlá, zniesli do sanitky. Von šla legenda, že som ešte nažive,“ povedal Babčenko. Po ceste do nemocnice „zomrel“.
Podľa jeho slov ho potom odviezli do márnice, kde hral mŕtveho, kým sa nezavreli dvere.
Do márnice potom priviedli sanitára. „Tam som vstal z mŕtvych, vyzliekol si tričko a umyl sa. Zapol televízor, sadol si a pozeral správy o svojej vražde. Potom ma previezli na bezpečné miesto. Všetko sa skončilo o piatej ráno,“ vyhlásil Babčenko.
Agenti SBU mu podľa jeho slov pred celou akciou povedali, že jeho vraždu nariadili ruské tajné služby približne mesiac pred jeho prvým stretnutím s SBU. „Povedal som im: Skvelé, ale prečo ste čakali mesiac?“ uviedol novinár, ktorý odišiel z Ruska vo februári 2017 práve v dôsledku vyhrážok smrťou. Spresnil, že varovania dostal z troch na sebe nezávislých zdrojov. Uviedol, že nemal dôvod neveriť SBU. Špekulácie o tom, že je za prípravami ruská FSB, neskúmal. Dodal,že v Rusku nemá už „žiadne zdroje“ podobných informácií.
Na tlačovej konferencii v Kyjeve Babčenko povedal, že v čase príprav bola jeho manželka v Rusku, on sám bol oficiálne práceneschopný, snažil sa vychádzať z domu čo najmenej, nepribližoval sa k oknám, neotváral dvere a bol v kontakte s tímom SBU. „Najstrašnejšie bolo byť terčom,“ podotkol.
Uviedol tiež, že teraz chce svoj život budovať odznova. Žije na chránenom mieste a „všetko je v poriadku“. Novinár pracuje na svojej knihe.
Na tlačovej konferencii Babčenko poprel tvrdenia ministerstva zahraničných vecí ČR zo stredy, že nežiadal o povolenie na pobyt v Česku. Spresnil, že mu v Prahe vysvetlili, že žiadosť musí podať na veľvyslanectve v Moskve, a tam cestovať nechcel. Preto z Prahy odcestoval do Kyjeva. Podľa vlastných slov nejaký čas žil aj v Izraeli.
Jeho český priateľ, novinár Ondřej Soukup, sa podľa webovej stránky Českého rozhlasu vyjadril, že Babčenko sa presťahoval do Kyjeva, „lebo stratil nádej, že mu české úrady dajú povolenie na pobyt, a o azyl žiadať nechcel“.
Babčenko súčasne oznámil, že jeho rodina požiadala na Ukrajine o povolenie na trvalý pobyt. On sám toto povolenie už má aj vďaka vojnovým zásluhám svojho starého otca, ktorý bol ukrajinského pôvodu. Pomoc pri získaní ukrajinského občianstva novinárovi ponúkol aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Babčenko dodal, že túto pomoc neodmietol.
Na otázku po anglicky hovoriacej novinárky, prečo – ak chce situáciu urovnať – píše také veci ako vo svojom tvíte zo stredy, kde uviedol, že „sľúbil zomrieť v 96 rokoch, predtým si zatancovať na Putinovom hrobe a urobiť si selfie v (tanku) Abrams na Tverskej (ulici v Moskve)“, Babčenko odpovedal: „Ja ho (ruského prezidenta Vladimira Putina) nenávidím, je to človek zodpovedný za niekoľko vojen a tisíce smrtí. Pochovával som známych, kolegov, priateľov. Pochovávania mám už dosť. V krajine, kde teraz sme (na Ukrajine), je štvrtý rok vojna. Ja ho (Putina) ne-ná-vi-dím. Je to osobná vec.“