Bavorsko je spolková krajina, v ktorej vyznáva katolícku vieru najviac ľudí v Nemecku. "Za povinné kríže je 56 percent Bavorov, proti 38 percent,“ informovala o svojom prieskume agentúra Infratest (zvyšok opýtaných nemá jasný názor). Celoštátne to vyzerá opačne: "Krucifixy vo všetkých nemeckých úradoch odmieta 64 percent obyvateľov,“ napísal denník Bild o ankete.
Kríže presadil Söder z konzervatívnej Kresťanskosociálnej únie (CSU). "Ide o krok, ktorým sa prihlasujeme k identite a ku kultúrnemu charakteru Bavorska,“ podčiarkol podľa agentúry Reuters. Hovorí sa však, že je to skôr politické gesto. CSU sa obáva rastu popularity nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá ohrozuje tradične vysoké preferencie konzervatívcov.
Mimochodom, až takmer 80 percent voličov AfD privítalo rozhodnutie Södera, ktorý je podobne ako oni silný odporca prisťahovalectva z moslimských krajín. Z jeho strany má ísť o taktický krok, pretože v Bavorsku sa už pomaly začína zvolebnievať. V októbri sa uskutočnia krajinské voľby.
Na čele prevažne katolíckeho Bavorska teraz výnimočne nestojí katolík. Söder je totiž protestant. Povinnými krížmi nevyvolal nadšenie ani v katolíckych kruhoch, ani medzi svojimi spoluveriacimi. Mnohí duchovní v tom vidia skôr politikárčenie. "Máme dosť krucifixov v Bavorsku. Söder zneužil kríž ako náboženský symbol,“ povedala pre noviny Guardian protestantská teologička Johanna Habererová. "Kríž je pôvodný náboženský symbol a nemôže sa redukovať na folklórny objekt a regionálny zvyk,“ uviedol Franz Jung, katolícky biskup z Würzburgu.
Z finančného pohľadu sa mohli tešiť na povinné kríže ich umeleckí tvorcovia, ale sklamali sa. "Som presvedčený, že väčšina úradníkov kúpi továrensky vyrobené krucifixy. Nezaznamenal som zvýšený počet objednávok,“ podotkol pre Guardian rezbár Tobias Haseidl, ktorý je pritom proti krížom v budovách, lebo ich považuje za symbol pomoci a empatie.