Predvolebné sondáže sa v predpovediach percentuálneho zisku jednotlivých hlavných strán a kandidátok dosť rozchádzajú, avšak v poradí sa viac menej zhodujú. SDS, ktorej líder Janša už bol predsedom vlády dvakrát (v rokoch 2004–2008 a 2012–2013), je vo všetkých prvý. Podľa niektorých by mohol získať až okolo 25 percent hlasov. Ide ale o kontroverzného politika zaťaženého niekoľkými súdnymi kauzami, o ktorom experti súdia, že nemá moc veľký „koaličný potenciál“. Z doterajších parlamentných strán je zatiaľ odhodlané spojiť sa s ním len Nové Slovinsko – kresťanskí demokrati (NSi).
Druhým v poradí zrejme bude doteraz mimoparlamentná strana Kandidátka Marjana Šarece (LMS). Tá spočiatku anketám kraľovala, než Janša zaujal voličov dôraznejším upozorňovaním na migračnú problematiku, ktorá je tiež v Slovinsku veľmi citlivou otázkou. Najmä teraz, keď sa hovorí o možnej novej migračnej vlne, ktorá by síce mohla prúdiť „novou balkánsku cestou“, avšak aj tá vedie cez Slovinsko.Otázkou je, či sa k Šarecovi nakoniec neprikloní zhruba dvadsať percent doteraz nerozhodnutých voličov. Bývalý komik, novinár a neskôr lokálny politík je v krajine dosť populárny, ako ukázali minuloročné prezidentské voľby, v ktorých sa prekvapivo dostal do druhého kola. Síce v ňom prehral s prezidentom Borutom Pahorom, ale dostal 47 percent hlasov.
Pokiaľ ide o členov existujúcej vládnej koalície, do Štátneho (Národného) zhromaždenia sa nepochybne dostanú Sociálni demokrati (SD) a Strana moderného centra (SMC) premiéra Mira CERAR. Tretí koaličný partner, Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DESUS), by podľa jedného prieskumu mohla mať ťažkosti prekonať limit štyroch percent hlasov pre vstup do zákonodarného zboru.
CERAR sa v marci rozhodol odstúpiť kvôli tomu, že najvyšší súd zrušil výsledok referenda, ktoré schválilo železničný projekt za miliardu eur (25,4 miliardy korún). A pretože prezident Pahor sa rozhodol, že zostavením novej vlády nepoverí iného kandidáta, idú teraz Slovinci k volebným urnám v predčasnom termíne.
Ide o ôsme parlamentné voľby, pričom tretie predčasné, od nadobudnutia samostatnosti Slovinska v roku 1991. Podľa štátnej volebnej komisie sa do nich prihlásilo 25 strán a kandidátok, pričom o 90 poslaneckých mandátov usiluje 1600 kandidátov.
Zákonodarcovia sú volení dvoma spôsobmi. Proporcionálnym spôsobom je 88 poslancov vyberaných v ôsmich volebných obvodoch, pričom z každého sa ich do parlamentu dostane 11. Dva mandáty sú potom vyhradené pre zástupcov talianskej a maďarskej národnostnej menšiny, ktorí sú volení samostatne jednokolovým väčšinovým systémom.
Hlasovacie strediská budú pre 1,7 milióna voličov v nedeľu otvorené od siedmej hodiny ráno do siedmich hodín večer. Prvé neoficiálne čiastočné výsledky hlasovania budú oznámené ešte v nedeľu večer.
Po uzavretí hlasovacích stredísk ich bude na svojom webe zverejňovať štátna volebná komisia, a to aj s priebežným odhadom, ktoré subjekty a s koľkými mandátmi sa do parlamentu dostanú.