V rozhovore pre televíziu NBC to priznal Ahmet Üzümcü, šéf Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Minimálne 14 útokov
"Sýrske úrady musia dôveryhodne a z technického hľadiska hodnoverne vysvetliť, prečo vzorky, ktoré zozbierali naši experti, dokazujú existenciu istých chemikálií,“ uviedol Üzümcü. OPCW dostala v roku 2013 Nobelovu cenu za mier práve preto, že sa postarala o zničenie arzenálu chemických zbraní Damasku. Dohodu so Sýriou vtedy vyrokovalo Rusko. Stalo sa tak po útoku v Ghúte, pri ktorom zahynulo viac ako 280 ľudí. Zomreli po otrave sarínom, ktorý použili jednotky režimu Bašara Asada.
Západný útok na Sýriu bol vtedy blízko, ale Moskva položila na stôl spomínanú dohodu. Vtedajší americký prezident Barack Obama ustúpil a britskému premiérovi Davidovi Cameronovi zásah neschválil parlament.
Rozsah jednoznačných vojnových zločinov v Sýrii je takmer neuveriteľný, ale nanešťastie tomu veriť musíme, lebo sú notoricky známe.profesor Geoffrey Corn z Juhotexaskej vysokej školy právnickej v Houstone
Odvtedy však v Sýrii došlo k mnohým chemickým útokom. Za niektorými sú teroristi, no najväčšie má na svedomí vláda v Damasku. Üzümcü tvrdí, že pri nich boli použité chlórové barelové bomby aj sarín.
OPCW nemá mandát určiť, kto je páchateľ, iba sa stará o zbieranie vzoriek a ich analýzu. V roku 2017 došla organizácia k záveru, že pri útoku v Chán Šajchúne bol použitý sarín. Zahynulo minimálne 87 ľudí. Nezávislé vyšetrovanie Úradu vysokého komisára pre ľudské práva (OHCR) potvrdilo, že za masakrou je Asadov režim. Ten však napriek tomu všetku zodpovednosť odmieta.
Vytrvalo ho v tom podporuje Rusko. Moskva minulý rok vetovala predĺženie mandátu pre OPCW vyšetrovať chemické útoky v krajine. Organizácia má momentálne k dispozícii vzorky zo sýrskej Dúmy a vyhodnocuje ich. V tomto meste pravdepodobne došlo v apríli k chemickému útoku. Po ňom nasledovala odveta, keď USA, Británia a Francúzsko bombardovali ciele Asadovho režimu.
Na základe rotácie krajín Sýria od minulého týždňa na mesiac vedie Konferenciu o odzbrojení, čo je fórum krajín, ktoré má veľmi blízky vzťah s OSN. Viaceré štáty vyzvali Damask, aby sa vzdal predsedníctva. Obavy z negatívnych následkov vplyvu Sýrie vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý však nemôže do procesu zasiahnuť. Podľa neho od roku 2014 vyšetrovatelia OSN preverovali 83 možných použití chemických zbraní v Sýrii. Zatiaľ v 14 prípadoch určili, že k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo.
"Každé ich použite je podľa medzinárodného práva zločin. Ich rozsiahle využitie je tiež zločin proti ľudskosti,“ citoval Guterresa denník Times of Israel.
Zločiny? Bežná prax
"Rozsah jednoznačných vojnových zločinov v Sýrii je takmer neuveriteľný, ale nanešťastie tomu veriť musíme, lebo sú notoricky známe,“ reagoval pre Pravdu profesor Geoffrey Corn z Juhotexaskej vysokej školy právnickej v Houstone.
Podľa neho by sa medzinárodné spoločenstvo určite malo snažiť potrestať páchateľov vojnových zločinov v Sýrii. "Ale určenie zodpovednosti je len jedna strana právnej rovnice. Dá sa povedať, že zákony vojny fungujú len vtedy, ak je ich porušovanie výnimka, nie bežná prax. Závisia od dobrej vôle zúčastnených strán konfliktu. Zdá sa, že v Sýrie nič také nevidíme. Vôľa chýba najmä na strane režimu a jeho podporovateľov,“ uviedol Corn. Expert na medzinárodné právo si myslí, že ideálne by bolo, keby sa Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu zaoberal aspoň zločinmi lídrov všetkých skupín, ktoré sa zapojili do konfliktu v Sýrii.
Odborník na Blízky východ Anthony Billingsley z Univerzity Nového Južného Walesu však predpokladá, že k ničomu takému nedôjde. "Asad v Sýrii vyhral. Súčasťou dlhodobého mierového plánu zmierenia a obnovy krajiny môže nakoniec byť, že skončí. Bude to však asi znamenať len to, že niekde získa azyl. Tak ako to bolo v prípade zločinov ugandského prezidenta Idiho Amina, ktorý pohodlne dožil v Saudskej Arábii,“ pripomenul pre Pravdu Billingsley.