Len nedávno to bolo odstúpenie Spojených štátov od iránskej jadrovej zmluvy či predtým odmietnutie klimatickej dohody alebo presťahovanie americkej ambasády v Izraeli do Jeruzalema.
Protirečivá politika
Vláda USA tvrdí, že je potrebné zaoberať sa problémami vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Ak ich vyriešime, transatlantické spojenectvo bude vraj silnejšie.
Pre Pravdu to vyhlásil na minulotýždňovej návšteve Slovenska Wess Mitchell, námestník Ministerstva zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti. Podľa neho sa napríklad pri iránskej jadrovej dohode po mesiacoch rokovaní Američania a Európania na 99 percent zhodli, že Irán predstavuje problém v oblastiach, ako sú jeho balistický projekt, klauzula o zmiernení reštrikcií pre jadrový program či zhubný vplyv Teheránu na región. Podľa Mitchella chce Biely dom vidieť riešenia obchodnej výmeny s Európou, vzťahu k Iránu, delenia vojenských výdavkov či plynovodu Nord Stream 2.
Trump dúfa, že Európania ustúpia. Môže mať pravdu, že z obchodnej vojny veľa nebude. Ale v tejto chvíli EÚ bude musieť reagovať.Miguel Otero-Iglesias, analytik Kráľovského inštitútu Elcano
"Momentálne je jednou z dôležitých otázok, aká protirečivá je zahraničná politika Trumpovej vlády. Za posledný rok sa zvyšujú sťažnosti Bieleho domu na relatívne nízku úroveň obranných výdavkov európskych členov NATO. Na druhej strane však USA zvýšili vojenskú prítomnosť v Európe. Rovnako vzťahy Spojených štátov a Francúzska sú najlepšie za mnohé roky vďaka obdivuhodnej osobnej diplomacii prezidenta Emmanuela Macrona,“ reagoval pre Pravdu expert na transatlantické vzťahy Giles Scott-Smith.
Podľa odborníka zatiaľ nie je pravdepodobné, že by ekonomické problémy medzi USA a EÚ zasiahli aj do oblastí bezpečnosti a obrany. "Nevyzerá to tak, že by možná obchodná vojna bola spojená s inými politikami. Napríklad sa nezdá, že by sa Spojené štáty sťahovali zo zapojenia sa do európskych bezpečnostných záležitostí. Ale rovnako nie je jasné, ako transatlantické vzťahy v tejto chvíli zapadajú do americkej zahraničnej politiky,“ uviedol profesor Scott-Smith.
Trump je teda v úrade už od januára 2017, ale neistota spojená s jeho pôsobením stále pokračuje. "Je to extrémne vážne. Môže to skutočne poškodiť vzťahy,“ myslí si Miguel Otero-Iglesias, analytik Kráľovského inštitútu Elcano v Madride. "Trump dúfa, že Európania ustúpia. Môže mať pravdu, že z obchodnej vojny veľa nebude. Ale v tejto chvíli EÚ bude musieť reagovať a zasiahne to mnoho vývozcov, dovozcov, spoločností aj pracovníkov,“ pripomenul pre Pravdu odborník.
Otero-Iglesias tvrdí, žeTrump sa snaží šikanovať ostatných. "Bez ohľadu na výsledok, a je možné, že Európania vzhľadom na dôležitosť amerického trhu ustúpia, dôvera medzi oboma stranami sa znižuje. EÚ je tak konfrontovaná s ďalšou strategickou výzvou. Dokáže sa zjednotiť a posilniť, aby mala slovo v tomto svete, ktorý je čoraz viac hobbesovský? Alebo bude ďalej rozdelená a stane sa bezvýznamnou? Od toho, ako sa rozhodneme, závisí konsolidácia eurozóny a európskej obrannej únie,“ predpokladá Otero-Iglesias.
Klesajúca dôvera
Za posledné týždne zazneli z Európy viaceré vyjadrenia na adresu USA, ktoré naozaj svedčia o klesajúcej dôvere. Nemecká kancelárka Angela Merkelová naznačila, že sa už nedá spoliehať na pomoc Spojených štátov v oblasti bezpečnosti. Predseda Európskej rady Donald Tusk zase odkázal, že s takými priateľmi, akých má teraz EÚ vo Washingtone, nepotrebuje únia ani nepriateľov. Povedal to po tom, čo Trump odstúpil od jadrovej dohody s Iránom.
Veľká debata medzi USA a Európou sa očakáva aj v najbližších týždňoch. V júli sa koná v Bruseli summit NATO. Trumpov tlak na zvyšovanie obranných rozpočtov spojencov určite ešte narastie. Je pravda, že stále len zopár krajín Severoatlantickej aliancie plní záväzok investovanie do ozbrojených síl vo výške dve percentá HDP. Trump o tom hovorí ako o dlhu pre Spojené štáty, čo je však rétorika, ktorá sa nie všetkým páči. Výsledkom môže byť, že Európania súce budú investovať viac do obrany, ale zároveň sa strategicky vzdialia Amerike.