Podľa starca „my Arabi nie sme takí“ a ako dodáva, „podobáme sa na trávu a ak zafúka vietor, tak sa ohneme a vietor letí ďalej, aby sme sa neskôr opäť narovnali“. Vraj možno práve táto chytrosť znamená pre Arabov záchranu a vďaka nej existujú a množia sa. Napriek tomu, ako povedal starec, viac sa mu páči osud duba, a tak nepriamo nabádal Jordánčanov na revoltu… Jej obeťou sa len za víkend stalo viac ako šesťdesiat demonštrantov. Po tom, čo sa v Ammáne i ďalších jordánskych mestách konali mohutné protesty proti radikálnemu rastu životných nákladov.
„Porušili verejný poriadok,“ oznámil lakonicky v pondelok Fadl al-Hamúd z policajného vedenia citovaný agentúrou Petra. Zároveň informoval, že 42 strážcov poriadku utrpelo zranenie.
Ako informovala panarabská spravodajská televízia Al Džazíra, premiér Hání Mulki podľa očakávania ponúkol v pondelok kráľovi Abdallahovi II. rezignáciu a monarcha rozpustil vládu. Jordánske médiá informovali, že zostavením nového kabinetu poveril doterajšieho ministra školstva Umara Azzáza. Mnohí pozorovatelia však upozorňujú, že monarchiu nezachránia nejaké kozmetické úpravy a že najnovšie obnovenie protestov je výsledkom vládnutia „slabého kráľa v slabej krajine“.
„Rastú ceny chleba, benzínu aj elektriny, ale aj štátny dlh. Výsledkom sú nové vyššie dane, ako aj clo na dovážané potraviny. Daň z predaja dosiahla 16 percent, čo je paradoxne niekedy trikrát viac ako cena samotného tovaru,“ informovali jordánske noviny Al-Had. Osudným sa premiérovi Mulkimu stal jeho návrh o zvýšení dane z príjmu. Ako informoval izraelský denník Haaretz, návrh rátal v prípade podnikov so zvýšením od 35 % do 40 % a v poľnohospodárskom rezorte od 24 % do 30 %. Dane z príjmu obyvateľstva mali dokonca vzrásť priemerne o 50 % a v rámci celej rodiny až takmer o 100 %. Porušenie platobnej disciplíny sa podľa návrhu už nemalo považovať za „mierne porušenie“, ale ako „zločin“, za ktorý by vinníkovi hrozilo väzenie a veľká pokuta.
A tak doteraz pokladnica monarchie zíva prázdnotou. Rozpočet v priemere 9,2 miliardy dolárov (asi 7,8 miliardy eur), ktorý 1,2 miliardy (1 miliardy eur) dotuje Saudská Arábia, mal len v roku 2017 ročný deficit 2 miliardy dolárov (viac ako 1,7 miliardy eur). Ako ukázalo najnovšie obnovenie protestov, riešiť problém sa sotva bude dať na úkor obyvateľstva. Už dnes 18,5 percenta práceschopných občanov a 20 percent z desiatich miliónov Jordánčanov žije na hranici chudoby. Nepomohla ani pôžička MMF, ktorý v roku 2016 „priklepol“ Ammánu trojročnú finančnú pomoc vo výške 723 miliónov dolárov (616 miliónov eur). Mala znížiť verejný dlh zo súčasných 94 percent HDP na 77 percent v roku 2021.
Jordánsko je aj politicky závislé najmä od USA, Veľkej Británie a Saudskej Arábie. Neutešená vnútropolitická situácia však núti kráľa Abdallaha II. hľadať aj iné smerovanie. V poslednom čase sa viackrát napríklad objavil v Moskve. Na nedávnom summite Organizácie islamských štátov dokonca rokoval so zástupcami Iránu. Nie je to však jednoduché. Už aj preto, lebo na jordánskom území je vojenská infraštruktúra USA, ktorú Washington využíva v súčasnosti hlavne proti Sýrii. A Ammán od roku 2011 podporoval islamských teroristov, ako aj odporcov vládneho režimu v Sýrii.
Jordánsko ako kľúčový spojenec Washingtonu nemuselo doteraz čeliť revolučným protestom známych ako „arabská jar“, ktoré sa začali koncom roku 2010. Monarchia najprv prijala utečencov z Iraku a následne zo Sýrie, čo bol začiatok ekonomických problémov. Navyše, Jordánsko sa po vyhnaní Izraelom stalo trvalým „dočasným“ domovom státisícov Palestínčanov žijúcich dodnes v táboroch. Paradoxom je, že dokázali prežiť a mnohí Jordánčania otvorene priznávajú, že ak by Palestínčania opustili Jordánsko, tak by to tvrdo zasiahlo monarchiu. Napríklad v rámci služieb sú nenahraditeľní vrátane taxikárov, ktorými sú výlučne Palestínčania.