Požadujú v ňom, aby vláda vyrokovala s Bruselom plný prístup k jednotnému trhu. Podľa agentúry Reuters tým hodili rukavicu kabinetu konzervatívnej premiérky Theresy Mayovej a ponúkli rebelom z jej strany, aby sa hlasovaním pre novú dohodu o jednotnom trhu postavili vláde.
Zákon má zabezpečiť právnu kontinuitu po brexite. Obe komory parlamentu ho musia schváliť pred samotným odchodom krajiny z EÚ 29. marca budúceho roka. Norma však poslancov rozdeľuje.
Niektorí chcú úplné odtrhnutie od úniových štruktúr, zatiaľ čo iní by uvítali zachovanie blízkych vzťahov s EÚ po brexite.
„Labouristi prijmú jedine takú dohodu o brexite, ktorá bude obsahovať výhody jednotného trhu, ochráni pracovné miesta a životné štandardy,“ povedal Keir Starmer, ktorý má v hlavnej opozičnej strane na starosti odchod z únie. Konzervatívcov obvinil, že sa so svojou brexitovou politikou snažia o „bezohľadnú a krajnú“ interpretáciu výsledkov referenda z roku 2016, v ktorom sa Briti vyslovili za opustenie EÚ.
Niektorí konzervatívci podporia dodatky Lordov
Niektorí konzervatívni poslanci už podľa Reuters dali najavo, že 12. júna pravdepodobne podporia niektoré dodatky k zákonu o brexite, ktoré presadila horná komora parlamentu, Snemovňa lordov. Zmyslom dodatkov bolo zachovanie užšieho vzťahu so dvadsaťsedmičkou. Požadujú napríklad zotrvanie Spojeného kráľovstva v colnej únii s EÚ a Európskom hospodárskom priestore (EHP). Ten okrem krajín EÚ zahŕňa aj nečlenské štáty Nórsko, Island a Lichtenštajnsko a poskytuje prístup na jednotný trh s voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu.
Labouristi aj konzervatívci však vylúčili, že by krajina zostala v EHP. Labouristi chcú novú colnú úniu s EÚ, a teraz aj novú dohodu o jednotnom trhu. Mayová chce odísť z colnej únie i jednotného trhu.
Nová dohoda o jednotnom trhu má podľa predstáv labouristov nahradiť dodatok Snemovne lordov o zotrvaní v EHP. Podľa agentúry Reuters však nie je jasné, či tento pokus bude úspešný a či parlament bude mať možnosť o texte debatovať či hlasovať.