Babiš má druhý bianko šek

Presne po pol roku zložil líder hnutia ANO, víťaz októbrových volieb, znova premiérsky sľub. Andrej Babiš, ktorý v januári s prvým pokusom o získanie dôvery v parlamente neuspel a 175 dní sa za jeho funkciou ponižujúco vliekol ako chvost dodatok "v demisii", dostal od hlavy štátu druhú šancu. Miloš Zeman ho opäť vymenoval bez predložených záruk, že nový predseda má pre svoju budúcu vládu istú podporu potrebnej väčšiny poslancov.

06.06.2018 14:22 , aktualizované: 07.06.2018 09:00
Babiš, Zeman, vymenovanie za premiéra Foto: ,
Novovymenovaný český premiér Andrej Babiš podpisuje dokumenty na Pražskom hrade.
debata (4)

Pravda, na druhý pokus, na rozdiel od prvého, má Babiš oveľa reálnejšiu šancu, že vláda, ktorú zostaví, dôveru Poslaneckej snemovne získa. Hoci jeho rodiaci sa kabinet má byť znova menšinový, tentoraz nie jednofarebný, ale koaličný. Šéf ANO sa na spoločnom vládnutí dohodol s vedením sociálnych demokratov. Členská základňa ČSSD síce ešte musí o osude koaličného zväzku rozhodnúť vo vnútrostraníckom referende, Zeman však na jeho výsledok avizovaný na 15. júna nemienil čakať, čím si vyslúžil kritiku z opozičných radov.

„Druhé vymenovanie Andreja Babiša za premiéra je predovšetkým výsmechom členom ČSSD, ktorí ešte v referende rozhodujú o tom, či ich strana má vstúpiť do vlády s ANO. Je evidentné, že na ich názore Milošovi Zemanovi a Andrejovi Babišovi nezáleží,“ ragoval na sociálnej sieti predseda ODS Petr Fiala. Buď sa podľa neho sociálni demokrati rozhodnú pre vládu s ANO s podporou komunistov, alebo vznikne koalícia ANO s extrémistami Tomia Okamuru a komunistami.

Čítajte aj komentár: Za Moravou zmätok

Denník MF DNES odvolávajúci sa na zdroje vo vedení ČSSD však v stredu napísal, že podľa priebežných výsledkov sa za vstup do vlády zrejme vysloví vyše trojštvrtinová väčšina členskej základne.

Prezidenta neodradilo ani to, že v predvečer vymenovania premiéra sa v Prahe a desiatkach ďalších miest zhromaždili tisíce demonštrantov, aby protestovali proti chystanej vláde trestne stíhaného premiéra v spojenectve s komunistami. Petíciu Za slušného premiéra a slušnú vládu už podpísalo vyše štvrť milióna Čechov.

ANO a ČSSD majú v 200-člennej snemovni len 93 poslancov, s podporou komunistov však môžu mať väčšinu 108 hlasov. Za to, že Babišovu vládu budú tolerovať, komunisti žiadajú okrem iného zdanenie cirkevných reštitúcií, trvalý rast minimálnej mzdy, valorizáciu dôchodkov, nezvyšovanie spoluúčasti na zdravotníckej starostlivosti či zákaz privatizácie zdravotníckych zariadení.

V tom, že po 29 rokoch v Česku vznikne vláda závislá od komunistov, Babiš problém nevidí. „Od revolúcie bol s podporou komunistov zvolený pán Havel i Klaus,“ argumentoval na tlačovej konferencii po svojom vymenovaní. „My s nimi máme podpísať dohodu, ktorá je skutočne voľná z oboch strán. Sme radi, že sú ochotní podporiť vznik vlády, pretože naša krajina potrebuje stabilnú vládu,“ dodal.

Zeman pripustil, že po tom, ako mu Babiš predstaví zloženie vlády, by nový kabinet mohol vymenovať do konca júna. Nevylúčil ani, že vládu znova príde podporiť do Poslaneckej snemovne. Programové vyhlásenie vlády je mu vraj sympatické. "Rád mu vyjadrím podporu,“ poznamenal.

Babiš sľúbil, že so zostavením vlády sa bude ponáhľať a s jej zložením zoznámi prezidenta koncom budúceho týždňa, ihneď po zverejnení výsledkov referenda ČSSD. Premiér predpokladá, že hlasovať o dôvere vláde by dolná komora parlamentu mohla 11. júla.

Sociálni demokrati by mali v novej vláde obsadiť post ministra zahraničných vecí, vnútra, práce a sociálnych vecí, poľnohospodárstva a kultúry. Zeman už upozornil, že má veľké výhrady k tomu, aby sa šéfom diplomacie stal vedením ČSSD navrhnutý europoslanec Miroslav Poche, ktorého prezident za jeho zhovievavý postoj k migrantom označuje za „slniečkara“. Analytici očakávajú, že Hrad sa ešte bude pokúšať o stiahnutie Pocheho nominácie. „Prezident má relatívne obmedzené možnosti, ako ovplyvnť zloženie vlády,“ poznamenal pre Českú televíziu politológ Lubomír Kopeček. "Môže tlačiť na to, že sa mu niektorý kandidát nepáči a bolo by dobré ho v podstate vymeniť. Veľa však bude záležať na tom, ako budú silní stranícki politici,“ dodal.

Prehľad vlád v Česku od roku 1992 po súčasnosť

1. vláda

  • Premiér: Václav Klaus
  • 2. 7. 1992 – 4. 7. 1996
  • Vláda vznikla po parlamentných voľbách v roku 1992, ktoré boli zároveň poslednými spoločnými voľbami v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Klausov kabinet podal demisiu 2. júla 1996 s tým, že novú vládu prezident Václav Havel vymenoval o dva dni neskôr.

2. vláda

  • Premiér: Václav Klaus
  • 4. 7. 1996 – 2. 1. 1998
  • Novú 16-člennú vládu premiéra Klausa v Trónnej sále Pražského hradu vymenoval prezident Havel. Klausova Občianska demokratická strana (ODS) mala vo vláde osem ministrov vrátane premiéra, Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDÚ-ČSL) a Občianska demokratická aliancia (ODA) po štyroch ministroch. Klaus podal demisiu 30. novembra 1997 v reakcii na škandál spojený s financovaním jeho strany. Koalíciu opustili ODA a KDÚ-ČSL.
Český expremiér Václav Klaus. Foto: SITA/AP, Petr David Josek
Václav Klaus Český expremiér Václav Klaus.

3. vláda

  • Premiér: Josef Tošovský
  • 2. 1. 1998 – 22. 7. 1998
  • Zostavením novej vlády bol poverený Josef Tošovský. Jeho nový a dočasný kabinet s účasťou nestraníkov vymenoval prezident Havel. Predčasné voľby v Česku sa konali 19. a 20. júna 1998.

4. vláda

  • Premiér: Miloš Zeman
  • 22. 7. 1998 – 15. 7. 2002
  • Novú vládu premiéra Miloša Zemana (Česká strana sociálnodemokra­tická, ČSSD) na Pražskom hrade vymenoval prezident Havel. Vláda mala 18 členov, nominantov ČSSD. Politickú podporu vláde zabezpečovala tzv. opozičná zmluva s ODS.

5. vláda

  • Premiér: Vladimír Špidla
  • 15. 7. 2002 – 4. 8. 2004
  • Prezident Havel vymenoval 16 ministrov novej vlády pod vedením premiéra Vladimíra Špidlu (ČSSD). V novej vláde, ktorá bola dovtedy vekovo najmladšia v histórii Českej republiky, zasadlo 11 sociálnych demokratov, traja zástupcovia Únie slobody-DEU a traja nominanti KDU-ČSL.
Stanislav Gross. Foto: www.bbc.co.uk
Stanislav Gross Stanislav Gross.

6. vláda

  • Premiér: Stanislav Gross
  • 4. 8. 2004 – 25. 4. 2005
  • Po dvoch rokoch pôsobenia svojho kabinetu skončil Špidla ako premiér pre vnútrostranícke nezhody. Prezident Klaus oficiálne vymenoval novú vládu 34-ročného premiéra Stanislava Grossa. Nezmenila sa vládna koalícia a dokonca ani dve tretiny ministrov. Pôsobenie Grossa vo funkcii predčasne ukončila aféra s financovaním jeho bytu.

7. vláda

  • Premiér: Jiří Paroubek
  • 25. 4. 2005 – 4. 9. 2006
  • Nástupcom premiéra Grossa, ktorý 25. apríla 2005 podal demisiu, sa stal sociálny demokrat Jiří Paroubek. Prezident Klaus ho vymenoval za premiéra a poveril ho zostavením novej vlády. Jej zloženie bolo podobné Grossovej vláde.

8. vláda

  • Premiér: Mirek Topolánek
  • 4. 9. 2006 – 9. 1. 2007
  • Prezident Klaus vymenoval novú vládu, ktorú tvorilo deväť členov ODS a šesť nestraníckych odborníkov. Predsedom vlády sa stal šéf ODS Mirek Topolánek. Menšinová vláda ODS vystriedala koaličný kabinet sociálneho demokrata Paroubka. Nepodarilo sa jej však získať dôveru Poslaneckej snemovne.
Mirek Topolánek. Foto: Reuters
Topolánek Mirek Topolánek.

9. vláda

  • Premiér: Mirek Topolánek
  • 9. 1. 2007 – 8. 5. 2009
  • Druhá Topolánkova vláda vzišla z koaličnej dohody ODS s KDU-ČSL a Stranou zelených. Kabinet mal 18 členov, z toho polovicu kresiel obsadila ODS, päť kresťanskí demokrati a štyri kreslá Zelení. Vláde vyslovil parlament 24. marca nedôveru. Topolánkov kabinet dovládol v demisii.

10. vláda

  • Premiér: Jan Fischer
  • 8. 5. 2009 – 13. 7. 2010
  • Prezident Klaus vymenoval 16 členov novej vlády premiéra Jana Fischera. Tzv. úradnícka vláda vznikla na základe politickej dohody ČSSD, ODS, Strany zelených a KDU-ČSL na preklenutie obdobia medzi vyslovením nedôvery predošlému premiérovi Topolánkovi a predčasnými voľbami na jeseň 2009. Tie sa napokon nekonali a Fischerova vláda vydržala až do riadnych volieb v máji 2010. Fischer podal demisiu 25. júna 2010, prezident Klaus ho poveril vykonávaním funkcie až do vymenovania vlády Petra Nečasa 13. júla 2010.
Petr Nečas. Foto: Reuters, Petr Josek
Petr Nečas Petr Nečas.

11. vláda

  • Premiér: Petr Nečas
  • 13. 7. 2010 – 10. 7. 2013
  • Prezident Klaus vymenoval do funkcií nových ministrov vlády premiéra Petra Nečasa. Česko malo po 14 mesiacoch plnohodnotnú politickú vládu, ktorá vzišla z májových volieb. Podieľali sa na nej ODS (šesť kresiel), TOP 09 (päť miest) a Veci Verejné (VV – štyri kreslá). Nečas podal demisiu 17. júna 2013 v súvislosti s aférou okolo jeho spolupracovníčky Jany Nagyovej. Prezident Miloš Zeman ho poveril vykonávaním funkcie do vymenovania nového kabinetu.

12. vláda

  • Premiér: Jiří Rusnok
  • 10. 7. 2013 – 29. 1. 2014
  • Prezident Zeman vymenoval novú 15-člennú úradnícku vládu pod vedením ekonóma Jiřího Rusnoka, ktorá sa stala v poradí 12. vládou a treťou úradníckou vládou v dejinách Česka. Jeho vláda nezískala 7. augusta dôveru na pôde Poslaneckej snemovne. Prezident Zeman poveril Rusnoka, aby jeho vláda v demisii dovládla až do predčasných volieb, ktoré odhlasovali poslanci v termíne 25.-26. októbra 2013.

13. vláda

  • Premiér: Bohuslav Sobotka
  • 29. 1. 2014 – 13. 12. 2017
  • Deväťdesiatpäť dní po predčasných voľbách vymenoval prezident Zeman novú koaličnú vládu Bohuslava Sobotku. Nový kabinet mal 17 členov, osem za ČSSD, šesť za hnutie ANO Andreja Babiša a troch za KDU-ČSL. Sobotkova vláda bola len treťou v poradí, ktorá dovládla až do konca riadneho volebného obdobia.

14. vláda

  • Premiér: Andrej Babiš
  • 13. 12. 2017 – doteraz
  • Prezident Zeman vymenoval víťaza volieb a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za premiéra 6. decembra 2017, jeho menšinovú vládu potom až o týždeň, 13. decembra. Deň po tom, ako Babišov kabinet pri hlasovaní 16. januára 2018 nezískal dôveru poslancov, podal Babiš demisiu. Prezident Zeman ju 24. januára prijal a poveril Babiša zostavením novej vlády. O jej vzniku Babiš rokoval s ČSSD.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #premiér #Andrej Babiš #Miloš Zeman