Kam nasmerujú Taliansko ostré protimigračné vyjadrenia šéfa Ligy a ministra vnútra Mattea Salviniho? "Politickí lídri by si mali dávať pozor na to, čo hovoria. Žijeme však v dobe, keď mnohí majú pocit, že sa musia nejako prihovoriť ľuďom. Výsledkom sú neraz extrémne vyjadrenia, hrozby, urážky,“ povedal pre Pravdu Andrew Geddes, riaditeľ Centra pre migračnú politiku na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii.
Ako možno vnímať vyjadrenia šéfa Ligy a nového talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho, že migranti sa majú začať baliť? Je to politická rétorika alebo po týchto slovách budú nasledovať aj konkrétne opatrenia?
Rétorika je dôležitá. Liga, predtým Liga severu, 25 rokov používala v súvislosti s migráciou veľmi tvrdé slová. Nezabúdajme, že táto strana už v minulosti bola súčasťou talianskej vlády. Liga nie vždy dokázala pretaviť antimigračnú rétoriku do konkrétnych opatrení. Jej bývalý šéf Umberto Bossi vyhlásil, že je potrebné strieľať na člny migrantov. Liga však čelí menším politickým obmedzeniam ako v minulosti. Je to silnejšia strana a má voľnejšiu ruku v koalícii s Päťhviezdičkovým hnutím. Salvini má moc a ako minister vnútra môže riešiť migráciu. Chce vyhostiť pol milióna ľudí a vytvoriť akési väzobné centrá v každom talianskom regióne. Bez ohľadu na politiku to však bude problém.
Prečo?
Ak chcete deportovať ľudí, musíte nájsť krajiny, ktoré ich prijmú. Salvini o Tunisku vyhlásil, že zámerne vyváža trestancov do Talianska. Takéto vyjadrenia však ťažko presvedčia Tunisko k spolupráci. Potrebujete budovať vzťahy s krajinami, ktoré majú prijímať migrantov, a nájsť pre ne aj formu kompenzácie. Čo sa týka záchytných centier, v Taliansku stále existuje právny štát, platí ústava a zákony, ktoré vylučujú bezdôvodnú väzbu. Je nepravdepodobné, že by ju akceptoval súd. Liga je však naozaj politicky silnejšia ako v minulosti. Preto budeme svedkami tvrdších opatrení, ale predsa tu existujú limity, čo sa týka zadržiavania a deportácie ľudí.
Salvini tiež povedal, že Sicília a Taliansko nemôžu byť utečenecký tábor pre Európu. Čo Rím očakáva od EÚ?
Talianska vláda sa bude pravdepodobne snažiť spolupracovať s Rakúskom, ktoré bude od 1. júla pol roka predsedom Rady Európskej únie. A tiež s visegrádskymi krajinami. Možno tu budeme mať blok šiestich štátov s výraznými postojmi k migrácii. Uvidíme, ako sa to prejaví v Rade.
Na druhej strane Liga chce prerozdeľovanie migrantov v rámci únie, čo sa nepáči V4.
Ale aj tak môžu tieto krajiny spolupracovať. Pozrite sa tiež na vývoj v Slovinsku, vo Švédsku. Protimigračné argumenty radikálnej pravice znervózňujú tradičné strany. Môže to mať vplyv na dianie na európskej úrovni. Vlády členských krajín zvažujú, čo urobiť v oblasti migrácie a ako na to budú reagovať voliči. Preto nepredpokladám, že sa EÚ podarí urobiť veľkú reformu azylového systému. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz už povedal, že rakúske predsedníctvo nechce venovať pozornosť myšlienke premiestňovania utečencov, ale sústrediť sa na ochranu vonkajších hraníc. Objektívne povedané, relokácie azylantov nefungovali tak, ako sa očakávalo. Nepodarilo sa premiestniť toľko utečencov, ako bol pôvodný plán. Snaha zamerať sa na bezpečnostný aspekt migrácie už v EÚ existuje. Týka sa posilnenia ochrany vonkajších hraníc či pokusov udržať migrantov v tranzitných krajinách, ako sú Tunisko a Líbya.
Dá sa však zájsť ešte oveľa ďalej, čo sa týka ochrany vonkajších hraníc EÚ? Existujú návrhy vytvoriť obrovský utečenecký tábor v Líbyi. Ale podľa mnohých pozorovateľov sa únia a niektoré členské štáty pri riešení migrácie už teraz pohybujú na hrane medzinárodného práva.
Je to dobrý postreh. Vo všeobecnosti sa často hovorí, že európske hranice sú veľmi deravé, teda že sa nedajú chrániť. Nie je to celkom pravda. Migračná kríza vrcholila v rokoch 2015 až 2016. Potom počet prichádzajúcich klesal. V Taliansku bol vlani pokles o 80 percent. Preto sa pravdepodobne dá argumentovať, že opatrenia na ochranu hraníc sú efektívne. Ale pozrime sa aj na to, čo prinášajú. Do značnej miery to znamená, že migranti zostali v tranzitných krajinách. Máme prípady ich príšerného zneužívania v Líbyi. Preto je namieste otázka, nakoľko sa môžeme zameriavať len na ochranu vonkajších hraníc a do akej miery máme brať do úvahy práva migrantov. Máme medzinárodné záväzky. Ľudia majú právo na žiadosť o azyl a nemali by sme im ho brať.
Hovorili sme o politickej rétorike v Taliansku v súvislosti s témou migrácie. Aký má vplyv na možný nárast pravicového extrémizmu?
Už sme to videli. V Taliansku boli útoky, ktoré sa dajú spojiť s tvrdými vyjadreniami proti migrantom. Vo februári 2018 v Macerate strieľal Luca Traini na cudzincov. Tento muž sa snažil kandidovať aj v lokálnych voľbách a mal kontakty s radikálnou pravicou. Cez víkend zasa Taliansko riešilo zastreleného migranta v Kalábrii. Extrémistický jazyk je nebezpečný, má vplyv na konanie ľudí. Salvini akýmsi spôsobom odsúdil útok v Macerate. Ale tiež hovorí, že sa to dá pochopiť. Ide o šírenie strachu, je to útok na migrantov, ktorých viníme za všetky naše sociálne problémy. Je to nebezpečný smer. Môže to viesť k ďalším útokom.
Na Slovensku nedávno zavraždili Filipínca a tiež máme debatu o rétorike voči migrantom.
Politickí lídri by si mali dávať pozor na to, čo hovoria. Žijeme však v dobe, keď mnohí majú pocit, že sa musia nejako prihovoriť ľuďom. Výsledkom sú neraz extrémne vyjadrenia, hrozby, urážky. Tí, čo ich šírili, sú teraz v Taliansku vo vláde. Uvidíme, či reálna zodpovednosť zmení ľudí ako Salvini.