Zhoršenie potvrdzuje pohľad bežných ľudí. Čo platilo ešte pred piatimi rokmi, je už minulosť. Vtedy až 70 percent Nemcov označilo vzťahy s Poľskom za dobré. "V súčasnosti si to myslí len 31 percent opýtaných, pričom 44 percent hovorí, že vzťahy sú zlé,“ informovala o svojom prieskume Körberova nadácia. Zmenu jednoznačne ovplyvnili kroky poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá vládne od volieb v roku 2015. Zasypáva výčitkami nielen Berlín, ale aj bruselskú centrálu únie, čo ony vnímajú s nevôľou.
Varšava chvíľami pôsobí tak, ako keby mala bližšie nie k EÚ, ale k Washingtonu, kde sa prezident Donald Trump vlastne potešil z brexitu. Najsilnejší kritici sa dokonca nazdávajú, že po chystanom odchode Britov z únie by Poľsko chcelo v nej získať neprimerane veľký vplyv na úkor Nemecka a Francúzska s tým, že by fungovalo ako predĺžená ruka rôznych záujmov Trumpovej vlády v Európe.
V súčasnosti je potrebná dôvera a zmysel pre jednotu medzi členmi EÚ a menej protibruselského postoja.Frank-Walter Steinmeier, nemecký prezident
Pokiaľ ide o nezhody medzi Nemeckom a Poľskom, existuje ich niekoľko. Patrí sem obava o budúcnosť právneho štátu v súvislosti s kontroverznou poľskou reformou súdnictva, či vo všeobecnosti protieurópska rétorika PiS.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier pred pár dňami rokoval vo Varšave s poľským kolegom Andrzejom Dudom. Kým hostiteľ napríklad poukazoval na to, že stabilita v Európe závisí od ich medzištátnych vzťahov, hosť nenápadne, ale pritom jasne, pripomínal aj problémy: "V súčasnosti je potrebná dôvera a zmysel pre jednotu medzi členmi EÚ a menej protibruselského postoja,“ upozornil Steinmeier podľa agentúry DPA. Zároveň varoval, že európska suverenita môže existovať jedine v prípade, že všetci členovia únie budú zdieľať spoločné hodnoty. "Keď sa tieto hodnoty spochybňujú, všetci strácame,“ podčiarkol a prízvukoval potrebu záruk právneho štátu. Za prípadné pokrivenie právneho štátu by Poľsko mohlo draho pykať.
V únii sa totiž plánuje zmena rozdeľovania európskych financií v novom rozpočtovom období. Komisár Günther Oettinger z Nemecka, ktorý má v Európskej komisii v agende práve rozpočtové otázky, prišiel s ideou, na ktorú by Varšava mohla so svojím problémovým správaním doplatiť. "Mali by sa zaviesť nové pravidlá vyčleňovania peňažných zdrojov, čo by si nevyžadovalo potom už súhlas všetkých členov EÚ. Podstatou je podmienenie platieb dodržiavaním demokratických noriem,“ napísal týždenník Der Spiegel o návrhu Oettingera, čo by vlastne znamenalo, že v Bruseli by mohli podľa uváženia pozastaviť finančné toky v ľubovoľnej chvíli.
Toto je vznikajúci spor v trojuholníku Varšava – Berlín – Brusel, o tie ostatné sa už stihlo postarať Poľsko. V spojitosti so zmienenou anketou stanica Deutsche Welle vymenovala viacero dôvodov, pre ktoré mnohí Nemci hodnotia medzištátne vzťahy ako zlé. PiS podráždila Nemecko, keď začala žiadať reparácie za škody počas druhej svetovej vojny, čo je však od roku 1953 vyriešený problém. Kritiku vyvolal aj poľský zákon o holokauste, ktorý fakticky popiera akúkoľvek vinu Poliakov na likvidácii Židov. Nemcom sa tiež nepáči, že Poľsko odmieta solidaritu pri prijímaní žiadateľov o azyl a, naopak, Varšava vyčíta Berlínu, že podporuje projekt plynovodu Nord Stream 2. A, samozrejme, z opačnej strany sú to ešte vážne výhrady k stavu právneho štátu v Poľsku.
Politické špičky PiS majú zvlášť blízko k Trumpovi, ktorý sa viackrát skepticky vyjadril o EÚ a nešetril ani samotné Nemecko. "Ak ho v roku 2020 znovu nezvolia za prezidenta USA a poľská vládnuca strana zostane pri moci, PiS by sa mohla rozhodnúť zmierniť svoj tón smerom k americkému kľúčovému spojencovi v Európe, ktorým je Nemecko,“ napísal analytik Marcin Zaborowski na portáli Visegrad Insight.