Podľa Romanova sa ničia evidenčné karty odsúdených s údajmi o mieste ich väznenia v táborovom systéme. Podľa ruských historikov bolo v táboroch väznených celkom 12 miliónov, ale možno až 18 miliónov ľudí, z ktorých najmenej polovica milióna internácii neprežilo.
Podľa informácií českých bádateľov trestnými tábory prešli najmä v rokoch 1937–1938 aj tisíce československých občanov.
Pre Romanova je informácia o ničení dokumentov nečakaná. Akcia môže mať „katastrofálne následky“ pre štúdium dejín Gulagu a pre dohľadanie obetí. So žiadosťou o vysvetlenie sa šéf múzea obrátil na predsedu prezidentskej rady pre ľudské práva Michaila Fedotova, píše Kommersant.
O ničení evidenčných kariet sa podľa denníka dozvedel ako prvý bádateľ Sergej Prudovskij. Medzirezortný príkaz, ktorý bol podľa jeho informácií vydaný vo februári 2014, nariadil archívom ničiť karty 80 rokov po narodení evidovanej osoby. To by znamenalo likvidáciu všetkých evidenčných kariet z rokov 1937–1938, z obdobia najkrutejšieho boľševického teroru.
Podľa praxe sovietskych bezpečnostných zložiek sa spisy odsúdených trvalo uchovávali len v prípade ich úmrtia. Ak bol väzeň prepustený na slobodu, jeho spis sa ničil a zachovaná bola len evidenčná karta s osobnými údajmi a miestami väznenia, informoval Kommersant. Karty sú sústredené v archívoch ministerstva vnútra a po zničení by boli informácie v nich obsiahnuté stratené.