O dočasných kvótach rozhodli ministri vnútra EÚ v septembri 2015. Proti hlasovalo Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko, zdržalo sa Fínsko. Rozhodnutie neskôr na Súdnom dvore EÚ napadlo Slovensko a Maďarsko, so svojou žalobou však neuspeli.
Merkelová mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa stanovených kvót dlhodobo presadzovala. Prerozdelenie žiadateľov o azyl malo pomôcť zvládnuť migračnú krízu, ktorá najviac zasiahla Grécko a Taliansko. Vtedajšie rozhodnutie, ktoré bolo prijaté napriek jasnému odporu časti krajín, podľa Spiegelu vníma dnes kancelárka ako neúspech. Kresťanskodemokratickým politikom v stredu na uzavretom zasadaní v Mníchove povedala, že presadenie kvót väčšinovým hlasovaním neprispelo k zmieru v Európe. „To musím pri spätnom pohľade kriticky povedať,“ vyjadrila sa Merkelová.
Kancelárka sa údajne tiež vyslovila za systém tzv. flexibilnej solidarity v migračnej politike, čo je pojem, s ktorým prišli štáty visegrádskej skupiny. Krajiny by podľa tohto systému prispievali k riešeniu migrácie inými formami ako priamo prijímaním utečencov. Ako by taký systém fungoval v praxi, najmä pri veľkých migračných krízach, nie je jasné. Český premiér Andrej Babiš nedávno dal najavo, že odmieta, aby krajiny, ktoré nechcú prijímať utečencov, túto neochotu kompenzovali finančne.
Na stole je zároveň návrh na trvalý mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi štáty EÚ na základe povinných kvót, najmä v čase migračných kríz. S týmto návrhom v rámci reformy spoločného azylového systému prišla Európska komisia už pred dvoma rokmi. Členské štáty sa však na azylovej reforme stále nedohodli práve pre odpor časti krajín k zavedeniu povinných kvót na prerozdeľovanie utečencov. Po skúsenosti s dočasnými kvótami sa však nepredpokladá, že trvalý systém povinných kvót by bol zavedený väčšinovým hlasovaním proti odporu časti krajín.