Španielska ústava vytvorená v roku 1978 po skončení režimu diktátora Francisca Franca však ukladá, že krajina je nedeliteľná. Ukázalo sa to aj vlani, keď Madrid tvrdo zakročil proti rovnakému úsiliu regiónu Katalánsko.
Nedelňajší protest zorganizovala baskická skupina Gure Esku Dago (V našich vlastných rukách), informuje agentúra Reuters. Ľudská reťaz sa tiahla od mesta Donostia (San Sebastián), po baskický parlament v meste Gasteiz (Vitoria).
Región má vyšší stupeň samosprávy než Katalánsko, avšak podpora jeho nezávislosti tu v uplynulých rokoch poklesla. Mnohí sa napriek tomu stále domnievajú, že by mali dostať právo hlasovať o budúcich vzťahoch s Madridom.
Baskicko má dokonca väčšiu autonómiu než všetkých 16 ostatných španielskych regiónov – s vlastnou políciou, vzdelávacím programom, jazykom a špeciálnou finančnou previazanosťou na Madrid, všíma si stanica BBC.
Na rozdiel od Katalánska, kde nezávislosť podporuje takmer 50 percent obyvateľstva, je v Baskicku na základe aktuálnych prieskumov verejnej mienky iba približne 15 až 17 percent separatisticky uvažujúcich občanov.
Ústredná španielska vláda podporovaná ústavným súdom trvá na tom, že referendum o nezávislosti akéhokoľvek regiónu či jednostranné vyhlásenie nezávislosti je v rozpore so zákonom, pričom jeho iniciátori sú trestateľní väzením.
Baskická separatistická organizácia ETA, ktorá desaťročia viedla ozbrojený boj za nezávislosť regiónu, v máji oficiálne oznámila svoje rozpustenie. Od roku 1968 zavraždila vyše 800 ľudí, permanentné prímerie vyhlásila v roku 2011.