Ľudské práva zatiaľ Kimovi nevyčítajú

, 13.06.2018 08:00

Pre diplomaciu všetko. Severokórejský diktátor Kim Čong-un sa usmieva do kamier a pred summitom s americkým prezidentom Donaldom Trumpom si urobil aj seflie so singapurskym ministrom zahraničných vecí Vivianom Balakrishnanom.

Ofenzíva šarmom zaberá. Ako však povedala pre televíziu NBC News Grace Jo, Kim je monštrum. Severokórejčanka, ktorá má už americké občianstvo, sa v roku 1998 dostala z KĽDR cez hraničnú rieku do Číny. Jej otec zomrel na ceste do väzenského tábora. Jeho zločin? V 90. rokoch minulého storočia počas veľkého hladomoru v Severnej Kórei ilegálne vlastnil vrece ryže.

Absolútne neefektívne centrálne plánované hospodárstvo, séria živelných pohrôm a rozpad Sovietskeho zväzu viedli k tomu, že v rokoch 1994 až 1998 zahynulo v KĽDR pravdepodobne viac ako milión ľudí. Niektoré odhady hovoria o ešte vyššom počte obetí.

Na väzňoch v politických táboroch sú páchané neslýchané zločiny, ktoré pripomínajú hrôzy táborov, ktoré totalitné štáty vytvorili v 20. storočí.
zo správy OSN

Špecifické zameranie

Zdroje z americkej vlády pred schôdzkou pre NBC News tvrdili, že Trump sa na summite nebude zaoberať ľudskými právami. Faktom je, že napriek komunisticko-militaristickému brutálnemu režimu, ktorý v KĽDR vytvorila dynastia Kimovcov, svet sa vždy v súvislosti s Pchjongjangom viac sústredil na vojenské a jadrové problémy. Po summite však Trump vyhlásil, že relatívne krátko s Kimom o ľudských právach hovoril. Šéf Bieleho domu na tlačovej konferencii uviedol, že zmiernenie sankcií proti KĽDR bude závisieť aj od zlepšenia situácie ľudí v krajine.

Pchjongjang nedávno prepustil niekoľko Američanov, ktorých zadržiaval. Stalo sa to po návšteve ministra zahraničných veci Mikea Pompea v Severnej Kórei. O pár dní však uplynie rok od smrti amerického študenta Otta Warmbiera. Jeho severokórejský režim zatkol v januári 2016 a prepustil v júni 2017. Warmbier však bol v kóme a podľa rodičov ho mučili. Študent zomrel vlani 19. júna.

Americký študent Otto Warmbier, ktorého...
Americký študent Otto Warmbier, ktorého severokórejský režim zatkol v roku 2016. Vlani ho prepustili, ale krátko na to zomrel. Autor: Reuters, Jon Chol Jin

"Ľudské práva sú dôležitou súčasťou americkej politiky týkajúcej sa Severnej Kórey. Vždy si musíme pamätať, že režim v KĽDR hrozným spôsobom a systematicky zneužíva vlastných ľudí. Myslím si, že by bolo užitočné a vhodné pripomenúť Kim Čong-unovi, že nám záleží na tom, ako žijú Severokórejčania,“ reagoval pre Pravdu Mintaro Oba, bývalý americký diplomat, ktorý mal na ministerstve zahraničných vecí na starosti KĽDR.

Odborník však pripomína, že summit Trump – Kim mal veľmi špecifické zameranie. "Ide o to, aby sa nám podarilo znížiť hrozbu vyplývajúcu z jadrového programu Severnej Kórey a posilniť bezpečnosť Spojených štátov a ich spojencov. Musíme pochopiť, že schôdzka sa sústredila práve na rozhovory o probléme atómových zbraní,“ uviedol Oba.

V roku 2014 správa Rady pre ľudské práva OSN prirovnala situáciu v KĽDR k nacistickým zločinom či sovietskym gulagom.

Podobne to vidí expertka na Severnú Kóreu Minseon Ku z Ohijskej štátnej univerzity. "Maximálne môžem dúfať, že prezident Trump predsa spomenie Kim Čong-unovi otázku ľudských práv. Ale nejaká dohoda o zlepšení situácie v KĽDR je momentálne veľmi nepravdepodobná, keďže teraz sa vo vzťahoch USA – Severná Kórea všetko točí okolo denuklearizácie,“ pripomenula pred summitom pre Pravdu Ku.

Zatýkanie, mučenie, popravy

V roku 2014 správa Rady pre ľudské práva OSN prirovnala situáciu v KĽDR k nacistickým zločinom či sovietskym gulagom. "Na väzňoch v politických táboroch sú páchané neslýchané zločiny, ktoré pripomínajú hrôzy táborov, ktoré totalitné štáty vytvorili v 20. storočí,“ píše sa v dokumente. "Medzinárodné spoločenstvo to teraz vie. Ak nič neurobí, nemôže sa vyhovárať, že o tom nevedelo,“ povedal pre štyrmi rokmi austrálsky sudca Michael Kirby, šéf vyšetrovacieho tímu OSN.

Organizácia Spojených národov pred štyrmi rokmi odhadovala počet politických väzňov na 120-tisíc. V súčasnosti by ich mohlo byť okolo 100-tisíc. Kim Čong-un umožnil niektoré ekonomické reformy, na ktorých časť Severokórejčanov zbohatla. Režim si však zachováva absolútnu moc nad osudom vlastných ľudí.

"Severná Kórea je jeden z najrepresív­nejších štátov na svete. Vláda obmedzuje všetky občianske a politické slobody svojich občanov, vrátane slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženskej slobody. Zakazuje akúkoľvek organizovanú politickú opozíciu, nezávislé médiá, občianske organizácie a odbory. Vláda bežne bez procesu zatýka a trestá ľudí, mučí ich vo väzbe, posiela na nútené práce a popravuje, aby šírila strach a udržala si kontrolu. V posledných rokoch režim sprísnil obmedzenia týkajúce sa cestovania, nepovolených prechodov cez hranicu s Čínou a trestá Severokórejčanov, ktorí sa snažia o kontakty so zahraničím,“ uvádza najnovšia správa organizácie Human Rights Watch.

Kim Čong-un v roku 2013 nechal popraviť aj svojho strýka Čang Song-tchäka a podľa neoverených správ aj väčšinu jeho blízkej rodiny. Vlani zase nechal s najväčšou pravdepodobnosťou zavraždiť svojho nevlastného brata Kim-Čong-nama.

Grace Jo vníma Kima ako teroristu. "Nemal by s ním robiť dohody,“ odkázala severokórejská utečenka prezidentovi Trumpovi v rozhovore NBC News. "Tento režim sa nikdy nevzdá jadrového programu,“ myslí si Jo.

Ak by však predsa len rokovania USA so Severnou Kóreou postúpili, ľudské práva nakoniec budú určite na stole. Tvrdí to Abigail Graceová, analytička Centra pre novú americkú bezpečnosť. "Ľudské práve budú musieť americkí predstavitelia riešiť, keď chcú dosiahnuť dlhodobý úspech týkajúci sa KĽDR. Americký Kongres neodsúhlasí finančnú pomoc či rozvojové fondy krajine, ktorá nerešpektuje vlastných občanov,“ uviedla Graceová. <PE>

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit Donalda Trumpa a Kim Čong-una #Severná Kórea #ľudské práva #KĽDR #Kim Čong-un
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Amore farebné ľalie

Amore farebné ľalie

23,99
Dôkaz lásky červený

Dôkaz lásky červený

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk