Dolná snemovňa najprv zamietla labouristický dodatok, v ktorom požadovali, aby vláda s Bruselom prerokovala plný prístup k jednotnému trhu. Následne neschválila ani dodatok Snemovne lordov, ktorý žiadal zotrvanie krajiny v Európskom hospodárskom priestore (EHP), informoval britský denník The Guardian.
Pri prvom hlasovaní konzervatívni zákonodarcovia labouristov prehlasovali pomerom 332 ku 240 hlasom. Pri druhom hlasovaní o Európskom hospodárskom priestore bol rozdiel ešte väčší – 327 ku 126 hlasom.
Zákon o odchode z EÚ má zabezpečiť právnu kontinuitu po brexite. Obe komory parlamentu ho musia schváliť pred samotným odchodom krajiny z EÚ 29. marca budúceho roka. Norma poslancov rozdeľuje. Niektorí chcú úplné odtrhnutie od úniových štruktúr, zatiaľ čo iní by uvítali zachovanie blízkych vzťahov s EÚ po brexite.
Briti sa vyslovili za odchod z únie v júni 2016 väčšinou necelých 52 percent hlasov. Situáciu kabinetu premiérky Theresy Mayovej skomplikovala nevolená Snemovňa lordov, ktorá v uplynulých mesiacoch schválila proti vôli vlády pätnásť dodatkov k norme, ktoré sú naklonené užšej spolupráci s Európskou úniou po brexite. Zástupcovia Snemovne lordov požadovali napríklad zotrvanie Spojeného kráľovstva v colnej únii s EÚ a Európskom hospodárskom priestore (EHP). Ten okrem krajín EÚ zahŕňa aj nečlenské štáty Nórsko, Island a Lichtenštajnsko a poskytuje prístup na jednotný trh s voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu.