Šéf Bieleho domu takto zhodnotil svoj utorkový singapursky summit so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom. Výsledkom schôdzky je deklarácia, ktorá hovorí o denuklearizácii a mierovom režime na Kórejskom polostrove. Celkovo je však dokument pomerne vágny a určite sa od neho nedá odvodiť, že jadrová hrozba zo strany Pchjongjangu zo dňa na deň prestala existovať.
Kimov režim má stále k dispozícii pravdepodobne niekoľko desiatok atómových bômb a balistické strely schopné zasiahnuť aj územie USA. Práve úspechy v jadrovom a raketovom programe prispeli podľa mnohých odborníkov k tomu, že Kim sa po vlaňajšej sérii provokácií začal správať diplomatickejšie. Spolu s tlakom sankcií to viedlo až k historickej schôdzke s Trumpom.
Úspešná KĽDR
"Severokórejský raketový a atómový program priniesol Pchjongjangu úspech v tom, že vytvoril odstrašujúci efekt a dostal amerického prezidenta k rokovaciemu stolu. Medzikontinentálne strely KĽDR nie sú otestované, ale sú reálnou hrozbou pre územie USA. Ak by to tak nebolo, nie som si istý, či by sa summit Trump-Kim konal,“ uviedol pre Pravdu Malcolm Cook, analytik Inštitútu pre štúdie Juhovýchodnej Ázie v Singapure.
K tomu sa prikláňa aj expert na medzinárodné vzťahy Benjamin Habib z La Trobovej univerzity v Melbourne "KĽDR má, alebo je veľmi blízko toho, aby bola schopná vytvoriť fungujúce nosiče jadrových hlavíc. Vyzerá to tak, že Kim je plný entuziazmu, chce sa rozprávať s Američanmi. Je to preto, že jadrové zbrane jeho vlády sú strategickou pákou, ktorú potreboval, aby mohol vystupovať z pozície relatívnej sily. Severná Kórea má záujem o mierovú dohodu s USA. Ale jej podmienky chce určiť Pchjongjang,“ reagoval pre Pravdu Habib.
Keď Trump v tejto situáciu hovorí, že severokórejská jadrová hrozba prestala existovať, je zjavné, že sa chce pochváliť a mieri na svojich voličov. Samozrejme, šéf Bieleho domu pridal, že odstránil problém, o ktorom hovoril jeho predchodca Barack Obama. Pre Trumpa je to neustále sa opakujúci politický motív. Veľmi často svoje činy porovnáva s tým, čo urobil Obama.
"Trump na summite dostal, čo chcel, ale je to takmer úplne symbolické. Bezpochyby si americký prezident bude užívať pozornosť za to, že vytvoril historický moment,“ pripomenul pre Pravdu odborník na východnú Áziu Edward Griffith. "Je však nejasné, aký úspešný bude tento proces v dlhodobej perspektíve,“ uviedol expert z Stredolancashirskej univerzity v anglickom Prestone.
Otáznik visí nad ďalšou rokovacou stratégiou USA. Pred summitom hovoril šéf americkej diplomacie Mike Pompeo o úplnej, overiteľnej a nezvrátiteľnej denuklearizácii KĽDR. Nič také sa však do záverečnej deklarácie nedostalo. Spomína sa v nej len denuklearizáciia Kórejského polostrova a zatiaľ bližšie nešpecifikované bezpečnostné záruky pre Pchjongjang zo strany Washingtonu.
Do toho však už stihol vstúpiť Trump, keď po schôdzke s Kimom oznámil, že pozastavuje podľa neho provokatívne vojenské cvičenia s Južnou Kóreou. Je takmer isté, že Soul a ďalší spojenci USA v oblasti o tomto vyhlásení vopred nevedeli. Zdá sa, že prekvapilo aj samotný Pentagon. Trump dokonca naznačil, že v budúcnosti by chcel priviesť domov amerických vojakov z Južnej Kórey, kde ich momentálne slúži asi 30-tisíc.
Ďalšia destabilizácia?
"Keď rokujeme v dobrej viere, a obe strany to robia, tak sme zrušením vojenských cvičení ušetrili majetok,“ prihodil k tejto téme tweet Trump.
Pchjongjang dlhodobo požaduje ukončenie vojenskej spolupráce Soulu a Washingtonu. Zrušenie vojenských cvičení preto KĽDR privítala. Podľa severokórejskej štátnej spravodajskej agentúry KCNA Kim Čong-un vyhlásil, že je potrebné neodkladne urobiť odvážne rozhodnutie o zastavení poškodzujúcich a nepriateľských vojenských akcií.
Kým vojenské cvičenia sa dajú obnoviť, prípadné stiahnutie amerických vojakov z Južnej Kórey by už znamenalo výrazný zásah do bezpečnostnej architektúry regiónu.
"Bola by to zásadná zmena. Spojenectvo Južnej Kórey s USA by sa oslabilo a Soul a Tokio by sa museli stať nezávislejšími hráčmi v oblasti národnej bezpečnosti a viac sa o ňu starať,“ reagoval pre Pravdu analytik Franz-Stefan Gady z Inštitútu Východ-Západ. "Japonsko by sa stalo hraničným štátom, čo sa týka pozície k Severnej Kórei, keby USA stiahli vojakov z Kórejského polostrova. S najväčšou pravdepodobnosťou by výrazne zvýšilo svoj obranný rozpočet a zaobstaralo si útočné zbrane, čo by bolo neakceptovateľné pre Čínu. Výsledkom stiahnutia vojakov a ukončenia cvičení by mohli byť nové zbraňové preteky vo východnej Ázii a ďalšia destabilizácia regiónu,“ myslí si Gady.